Chrám Zvestovania (Kazaň)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 55°47′59″S 49°06′22″V / 55,799861°S 49,106111°V / 55.799861; 49.106111

Chrám Zvestovania kazanského Kremľa
Chrám Zvestovania v noci

Chrám Zvestovania kazanského Kremľa (rus. Благовещенский собор Kазанского кремля) je hlavným pravoslávnym chrámom mesta Kazaň a kazaňského Kremľa. V rokoch 15521918 bol hlavným katedrálnym chrámom kazaňskej pravoslávnej eparchie.

História

Po dobytí Kazane ruskými vojskami Ivana IV. Hrozného sa Kazaň stala súčasťou Ruského impéria. V dovtedy prevažne moslimskom tatárskom meste sa začali stavať ruské pravoslávne chrámy. Medzi najväčšie a najznámejšie patrí Chrám Zvestovania v kazaňskom Kremli. Chrám sa začal stavať v roku 1555 na mieste staršieho dreveného chrámu, ktorý postavil Ivan IV. Hrozný po dobytí Kazane v roku 1552. Na stavbu bolo pozvaných 80 pskovských majstrov, ktorí pracovali pod vedením P. Jakovleva (hlavného architekta Chrámu Vasila Blaženého v Moskve). Chrám bol dokončený a posvätený v roku 1562. Bol vybudovaný z bieleho kameňa a v jeho architektúre sa spájajú prvky architektúry Moskvy, Vladimíra a Pskova. Zdobí ho päť kupol. Prostredná (v štýle ukrajinského baroka) je pozlátená a symbolizuje Ježiša Krista. Štyri modré symbolizujú štyroch apoštolov. Na prelome 16. a 17. storočia bola postavená aj zvonica. Tá bola zničená v 20. storočí komunistami. Veľké škody utrpel chrám počas požiaru v roku 1815. Potom nasledovali rozsiahle rekonštrukcie. V 19. storočí bol vyzdobený ikonopiscom Sofonovom. V roku 1925 komunisti chrám pravoslávnej cirkvi odobrali a zriadili v jeho priestoroch archív.

Súčasnosť

Po páde komunistickej diktatúry sa stal chrám súčasťou pamiatkovej rezervácie kazaňský Kremeľ. V roku 1995 sa začali rozsiahle rekonštrukčné práce. 19. júla 2005 kazaňský arcibiskup Anastázius opäť chrám posvätil a začali sa v ňom konať pravoslávne bohoslužby. Navštívil ho aj Alexej II., patriarcha Moskvy a celej Rusi.

Iné projekty

Externé odkazy