Chrysler Building
Chrysler Building je mrakodrap v New Yorku na Manhattane, jednom z najvýznamnejších miest v USA. Patrí medzi najznámejšie symboly mesta, hlavne vďaka svojej charakteristickej špičke v štýle Art Deco. Ako prvý mrakodrap na svete prekročil hranicu 1 000 stôp (305 m). Má výšku 319 metrov a je to 12. najvyššia budova v New Yorku (jún 2022), spolu s budovou New York Times Tower.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Budovu navrhol architekt William Van Alen na podnet podnikateľa Waltera Chryslera. Výstavba začala 27. mája 1928 a pokračovala rýchlo (približne štyri podlažia týždenne). Napriek vysokému tempu výstavby pri nej nikto nezahynul. V začiatkoch výstavby prebiehali v New Yorku preteky o postavenie najvyššej budovy na svete. Po slávnostnom otvorení v roku 1930 mrakodrap získal titul najvyššej budovy na svete. No tento titul držal len rok. V roku 1931 mu ho prebral Empire State Building.
Návrh
[upraviť | upraviť zdroj]Van Alenov pôvodný návrh počítal s krištáľovou sklenou korunou. Vstupná miestnosť na prízemí mala vysoké okná s ozdobnými okrajmi, ktoré presahovali 12 poschodí a vzbudzovali dojem, že veža sa vizuálne aj fyzicky vznáša. Pôvodná výška mrakodrapu bola 246 m. Takýto dizajn sa však pre pôvodného developera Williama H. Reynoldsa zdal príliš pokročilý a finančne nákladný. Z tohto dôvodu nebol Van Alenov pôvodný návrh akceptovaný. Reynolds neskôr pozemok predal Chryslerovi, spolu s dizajnom a Van Alen ostal architektom budovy. Nový majiteľ mal záujem o najvyššiu budovu na svete, preto sa výška budovy upravila na 282 m. Chrysler, ako prezident Chrysler Corporation, mal v pláne urobiť z budovy sídlo spoločnosti. Niektoré architektonické detaily boli upravené, napr. chrliče boli upravené podľa ornamentov na kapote automobilov Plymouth.
Konštrukcia budovy nebola revolučná. Nosný skelet tvorila oceľová konštrukcia. Vnútro tvorili dve sekcie, vnútorné betónové jadro, určené pre stabilizáciu budovy proti silným vetrom a murované nenosné steny.
Výstavba
[upraviť | upraviť zdroj]Začal sa rok 1928. Časopis Time označil Chryslera za osobnosť roka, dôvodom bolo jeho podnikateľské postavenie, pričom ho časopis citoval: „Rád niečo robím. Rád niečo budujem. Strašne ma to baví!“.[1]
Demolácia existujúcej budovy sa začala 15. októbra 1928, výkopové práce pokračovali ešte týždeň a boli dokončené v januári 1929. Výstavba konštrukcií začala 21. januára 1929.[1]
Bolo použitých viac ako 400 000 nitov a približne 3 826 000 tehiel bolo manuálne zabudovaných do samonosných stien mrakodrapu[2]. Počas výstavby prebiehala rivalita s projektom 40 Wall Street. Architekt 40 Wall Street H. Craig Severance zvýšil výšku budovy a verejne vyhlásil budovu za najvyššiu na svete. Na základe toho Van Alen získal povolenie pre 38 metrový oceľový vrchol[3]. Vrchol bol v tajnosti postavený na stavenisku a rozdelený na 4 časti[4]. 23. októbra 1929 bola na 66. poschodí zdvihnutá spodná časť, na ktorú boli v postupných 90 minútových intervaloch namontované ostatné časti[5].
Dokončenie
[upraviť | upraviť zdroj]Po dokončení 20. mája 1930 umožnil dodatočný vrchol prekonať 40 Wall Street ako najvyššiu budovu na svete (najvyššia stavba bola stále Eiffelova veža). Van Alenovo nadšenie z úspechov budovy zatienila skutočnosť, že Chrysler mu za jeho služby odmietol zaplatiť. Van Alen požadoval 6 % z rozpočtových nákladov (14 miliónov $), čo v tej dobe predstavovalo bežnú cenu. Peniaze boli Van Alenovi vyplatené až po súdnom spore[6].
Menej ako po roku od verejného otvorenia, 27. mája 1931, prekonala Empire State Building výšku Chrysler Building. Chrysler Building však naďalej ostala najvyššia oceľovo podporovaná murovaná budova.[7][8]
Architektúra
[upraviť | upraviť zdroj]Mrakodrap Chrysler Building je považovaný za majstrovské dielo Art Deco architektúry. Charakteristické ornamenty vychádzali z vtedajších automobilov Chrysler. Farebná schéma mrakodrapu je čiernobiela so sivými a striebornými doplnkami.
Rohy 61. poschodia sú ozdobené orlami, replikami ornamentov kapoty Chrysleru 1929.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b COBB, Harold M.. The History of Stainless Steel. [s.l.] : ASM International, 2010. Dostupné online. ISBN 1615030107. (anglicky)
- ↑ STRAVITZ, David. The Chrysler Building : creating a New York icon, day by day. New York : Princeton Architectural Press, 2002. ISBN 1568983549. strany 54, 158, popis obrázku č. 39
- ↑ STRAVITZ 2002, strany 161, popis obrázku č. 39
- ↑ STRAVITZ 2002, strany 161, popis obrázku č. 54
- ↑ STRAVITZ 2002, strany xiii (odsek 10) a 161, popis obrázku č. 39
- ↑ BASCOMB, Neal. For the Architect, a Height Never Again to Be Scaled [online]. The New York Times, 26.5.2005, [cit. 2011-10-03]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ The World's Tallest Brick Building – SkyscraperPicture.com [online]. 72.14.235.104, [cit. 2010-09-27]. Dostupné online. Archivované 2012-12-09 z originálu.
- ↑ A view from Above – The Chrysler Building [online]. 72.14.235.104, [cit. 2010-09-27]. Dostupné online. Archivované 2007-06-30 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrysler Building
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- The story of Chrysler Building Archivované 2008-12-28 na Wayback Machine - by CBS Forum Archivované 2011-02-02 na Wayback Machine
- New York Architecture Images-the Chrysler Building
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrysler Building na anglickej Wikipédii.
| Rekordy | ||
|---|---|---|
| Predchodca Eiffelova veža 312 m |
Najvyššia stavba sveta Chrysler Building 1930-1931 319 m |
Nástupca Empire State Building 381 m |
| Predchodca 40 Wall Street 283 m |
Najvyššia budova sveta Chrysler Building 1930-1931 319 m | |
| Najvyššia budova Severnej Ameriky Chrysler Building 1930-1931 319 m | ||
| Najvyššia budova USA Chrysler Building 1930-1931 319 m | ||
| Najvyššia budova New Yorku Chrysler Building 1930-1931 319 m | ||