Chybné zovšeobecňovanie
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 11. 6. 2024, k zmazaniu dôjde 25. 6. 2024. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Chybné zovšeobecňovanie}} --~~~~ |
Chybné zovšeobecňovanie alebo unáhlená generalizácia či unáhlený záver je neformálny omyl, pri ktorom sa vyvodzuje záver o všetkých alebo mnohých prípadoch nejakého javu na základe jedného alebo niekoľkých prípadov tohto javu. [1] Je to príklad unáhlených záverov. [2] Napríklad možno mylne zovšeobecňovať o všetkých ľuďoch alebo všetkých členoch skupiny na základe toho, čo vieme len o jednom alebo niekoľkých ľuďoch:
- Ak sa stretneme s hrubým človekom z danej krajiny X, môžeme mať podozrenie, že väčšina ľudí v krajine X je hrubá.
- Ak niekto vidí len biele labute, môže predpokladať, že všetky labute sú biele.
Logika[upraviť | upraviť zdroj]
Chybné zovšeobecnenie má často nasledujúci formát:
- Podiel Q vzorky má atribút A.
- Preto podiel Q populácie má atribút A.
Takéto zovšeobecnenie vychádza z predpokladu o vzorke (často nereprezentatívnej alebo neobjektívnej) a smeruje k záveru o samotnej populácii.
Chybná generalizácia (unáhlené zovšeobecnenie) je tiež spôsob myslenia, ktorý preberá skúsenosti jednej osoby alebo jednej skupiny a nesprávne ich rozširuje na iné osoby.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BENNETT, Bo. Chybné zovšeobecnenie [online]. . Dostupné online.
- ↑ DOWDEN, Bradley. Hasty Generalization [online]. . Dostupné online.