Cisárove nové šaty
"Cisárove nové šaty" (dánsky: Kejserens nye klæder) je literárna rozprávka dánskeho básnika a spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Rozpráva o márnivom cisárovi, ktorý sa vo svojej namyslenosti obnaží pred svojimi poddanými. Táto rozprávka bola preložená do viac ako 100 jazykov.
"Cisárove nové šaty" vyšli prvýkrát spolu s "Malou morskou pannou" 7. apríla 1837 v Kodani vo vydavateľstve C. A. Reitzel ako tretí a posledný diel Andersenových rozprávok pre deti. Rozprávka bola adaptovaná do rôznych médií a názov príbehu, slovné spojenie "cisár nemá šaty" a jeho variácie boli prevzaté v mnohých ďalších dielach a ako idióm.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Dvaja podvodníci prichádzajú do hlavného mesta cisára, ktorý hojne míňa na oblečenie na úkor štátnych záležitostí. Vydávajú sa za tkáčov a ponúkajú mu, že mu dodajú nádherné šaty, ktoré sú neviditeľné pre tých, ktorí sú hlúpi alebo neschopní. Cisár si ich najme, oni rozostavia krosná a pustia sa do práce. Postupne ich navštevujú úradníci a potom aj samotný cisár, aby skontrolovali, ako postupujú. Každý z nich vidí, že krosná sú prázdne, ale predstiera opak, aby ho nepovažovali za hlupáka.
Nakoniec tkáči oznámia, že cisárov oblek je hotový. Predstierajú jeho obliekanie a on sa vydá na cestu v sprievode pred celým mestom. Obyvatelia mesta sa s touto pretvárkou nepríjemne stotožňujú, nechcú vyzerať ako neschopní alebo hlúpi, až kým jedno dieťa nevykríkne, že cisár nemá šaty. Ľudia si potom uvedomia, že všetci boli oklamaní. Hoci je cisár zaskočený, pokračuje v sprievode a kráča hrdo ako nikdy predtým.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Andersenova rozprávka je založená na príbehu z knihy Libro de los ejemplos (alebo El Conde Lucanor) z roku 1335, stredovekej španielskej zbierky päťdesiatichjeden poučných rozprávok s rôznymi zdrojmi. Sú v nej autori ako Ezop a iní klasickí spisovatelia a perzské ľudové rozprávky. Napísal ju Juan Manuel, knieža z Villeny (1282 - 1348). Andersen španielsky originál nepoznal, ale čítal rozprávku v nemeckom preklade s názvom "So ist der Lauf der Welt". V pôvodnej rozprávke je kráľ oklamaný tkáčmi, ktorí tvrdia, že vyrobia šaty neviditeľné pre každého muža, ktorý nie je synom jeho domnelého otca. Andersen pôvodnú rozprávku pozmenil tak, aby sa zameral skôr na dvorskú pýchu a intelektuálnu márnivosť než na cudzoložné otcovstvo.
Existuje aj indická verzia príbehu, ktorá sa objavuje v Līlāvatīsāra od Jinaratna (1283), zbierka dnes už stratenej antológie bájok Nirvāṇalīlāvatī od Jineśvara (1052). Nepoctivý obchodník Dhana z Hastināpury podvedie kráľa Śrāvastīho tým, že mu ponúkne utkanie nadprirodzeného odevu, ktorý nemôže vidieť ani sa ho dotknúť žiadna osoba nemanželského pôvodu. Keď má kráľ údajne odev na sebe, celý jeho dvor predstiera, že ho obdivuje. Kráľ sa potom promenáduje po meste, aby odev predviedol. Keď sa ho obyčajní ľudia spýtajú, či sa stal nahým askétom, uvedomí si podvod, ale podvodník už dávno preč.
Použitie ako idióm
[upraviť | upraviť zdroj]Ako idióm sa použitie názvu príbehu vzťahuje na niečo, čo je všeobecne prijímané ako pravdivé alebo vyznávané, a to z dôvodu neochoty širokej populácie kritizovať. Použitie nachádza aj v prípade, ak niečo ide proti všeobecnej mienke. Fráza "cisárove nové šaty" sa stala idiómom o logických chybách. Príbeh možno vysvetliť pluralitnou nevedomosťou. Príbeh je o situácii, keď "nikto neverí, ale všetci veria, že všetci ostatní veria. Alebo alternatívne, každý nevie, či má cisár šaty alebo nie, ale verí, že všetci ostatní to vedia".
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Emperor's New Clothes na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).