Zobrazenie zdroja stránky Cygnus X-1

[[Súbor:Cygnus X-1.png|náhľad|Umelecká predstava o dvojhviezde Cygnus X-1. Čierna diera nasáva materiál z [[Modrý nadobor|modrého nadobra]] HDE 226868 a vytvára [[akrečný disk]] (oranžová).]]
'''Cygnus X-1''' je zdroj [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] v [[súhvezdie Labuť|súhvezdí Labuť]] a prvý objekt identifikovaný ako [[čierna diera]].<ref name=Bambi>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Bambi
 | meno = Cosimo
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Black Holes: A Laboratory for Testing Strong Gravity
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Springer
 | miesto = 
 | rok = 2017
 | počet strán = 340
 | url = 
 | isbn = 978-981-10-4524-0
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = en
}}</ref><ref name="Bradt"/> Je to masívna rōntgenová [[dvojhviezda]] a zhoduje sa s hviezdou HDE 226868, čo je premenná hviezda o hviezdnej veľkosti 8,9.<ref>{{Súhvezdia od Andromedy po Žirafu|182|Labuť}}</ref> Jej vzdialenosť od Zeme je približne 6 000 ±375 [[svetelný rok|svetelných rokov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Reid
 | meno = Mark J.
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = THE TRIGONOMETRIC PARALLAX OF CYGNUS X-1
 | url = https://iopscience.iop.org/article/10.1088/0004-637X/742/2/83
 | vydavateľ = iopscience.iop.org
 | dátum vydania = 2011 November 9
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-10-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>. Ide o druhú najbližšiu objavenú čiernu dieru, bližšie je už iba binárna dvojhviezda [[A0620-00]].

Je to prvý objavený röntgenový zdroj v súhvezdí Labuť. Zároveň ide jeden z najsilnejších zdrojov röntgenového žiarenia na oblohe<ref name=Bambi/>. Bol objavený [[Geigerov-Müllerov počítač|röntgenovým detektorom]] vyneseným nad atmosféru dvoma [[Suborbitálny kozmický let|suborbitálnymi]] raketami [[Aerobee]] v roku [[1964]]<ref name=Falanga>{{Citácia knihy
 | priezvisko = Falanga
 | meno = Maurizio
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Belloni
 | meno2 = Tomaso
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | priezvisko3 = Casella
 | meno3 = Piergiorgio
 | autor3 = 
 | odkaz na autora3 = 
 | priezvisko4 = Gilfanov
 | meno4 = Marat
 | autor4 = 
 | odkaz na autora4 = 
 | priezvisko5 = Jonker
 | meno5 = Peter
 | autor5 = 
 | odkaz na autora5 = 
 | spoluautori = KING, Andrew
 | titul = The Physics of Accretion onto Black Holes
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Springer
 | miesto = 
 | rok = 2014
 | počet strán = 489
 | url = 
 | isbn = 978-1-4939-2227-7
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = en
}}</ref>. Cygnus X-1 je tesná dvojhviezda. Jej viditeľná zložka je veľmi svietivý [[nadobor]] [[spektrálny typ|spektrálneho typu]] O9,7 HDE 226868, vzdialený 2 [[Parsek|kpc]] a hmotnosťou ∼30 [[Hmotnosť Slnka|M☉]]<ref name=Falanga/>. Jeho [[radiálna rýchlosť]] sa pravidelne mení s periódou 5,6 dňa, čo vieme z posuvu [[spektrálna čiara|spektrálnych čiar]]. Môžeme ju teda nazvať [[spektroskopická dvojhviezda|spektroskopickou dvojhviezdou]]. Nadobor totiž obieha okolo neviditeľnej zložky. Neviditeľnou zložkou je čierna diera s hmotnosťou 15 hmotností [[Slnko|Slnka]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Chandra :: Photo Album :: Cygnus X-1 :: November 17, 2011
 | url = https://chandra.harvard.edu/photo/2011/cygx1/
 | vydavateľ = chandra.harvard.edu
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-10-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}</ref>. Žiariaci obor a neviditeľná čierna diera spolu tvoria röntgenovú dvojhviezdu. [[plazma (fyzika)|Plazma]] žeravého nadobra dopadá na [[akréčny disk]], ktorý veľkou rýchlosťou obieha okolo čiernej diery. V mieste dopadu sa disk zohrieva na teplotu niekoľkých miliónov °C. Zdrojom intenzívneho röntgenového žiarenia je vysokotepelná plazma (∼10<sup>7</sup> K) akréčneho disku, konkrétne pri uvoľnení gravitačnej energie, keď plyn klesne na povrch čiernej diery<ref name="Bradt">{{Citácia knihy
 | priezvisko = Bradt
 | meno = Hale
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Astrophysics Processes (The Physics of Astronomical Phenomena)
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Cambridge University Press
 | miesto = 
 | rok = 2008
 | počet strán = 504
 | url = 
 | isbn = 978-0-521-84656-1
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = 
}}</ref>. Cygnus X-1 má vyše dvojnásobnú hmotnosť ako [[neutrónová hviezda|neutrónové hviezdy]]. To bol pádny dôkaz toho, že neviditeľnou zložkou tejto dvojhviezdy je čierna diera. Ďalšia čierna diera bola nájdená až o 10 rokov neskôr.

Ďalšia röntgenová dvojhviezda v súhvezdí Labuť je [[Cygnus X-3]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Portál|Astronómia||Hviezda}}

[[Kategória:Súhvezdie Labuť]]
[[Kategória:Röntgenové dvojhviezdy]]
[[Kategória:HD a HDE objekty|226868]]
[[Kategória:Modré nadobry]]
[[Kategória:Premenné hviezdy]]
[[Kategória:Čierne diery]]
[[Kategória:Hviezdy typu O]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1964]]