Dafnis (syn Herma)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dafnis, rytina:Václav Hollar (1607–1677)

Dafnis (starogr. ΔάφνιςDafnis, lat. Daphnis) je v gréckej mytológii syn boha Herma a neznámej nymfy,[1] prvý skladateľ a spevák pastierských piesní.[2]

Dafnis sa narodil na Sicílii, v krásnom kraji, kde rástlo mnoho vavrínov. Keďže bol vavrín v gréckej mytológii stromom, na ktorý bola premenená nymfa Dafné, rodičia ho pomenovali po nej.[1]

Svoje šťastie si potom na rozdiel od iných mužov, nehľadal vo vojnovej sláve a v hromadení majetku, ale venoval sa hudbe, ktorá ho nakoniec aj preslávila.[2] Stal sa zakladateľom nového umeleckého žánru gréckeho folklóru, ospevujúceho idylický pastiersky život.[2] Dafnis bol krásny muž, ktorého miloval boh Apolón [3]a tamojšie nymfy ho počas pasenia tiež rady navštevovali.

Dafnis sa neskôr zamiloval do jednej z nýmf, (podľa Parthenia do nymfy Echenaidy[4]) ktorá ho následne zaviazala prísahou, že kým budú jeho oči vidieť, nesmie jej byť neverný. V prípade, že by prísahu porušil, oslepne.[5] Keď potom Dafnis podľahol zvodom dcéry svojho kráľa, skutočne oslepol.[4][5] Potom už skladal a spieval len smutné piesne a ako blúdiaci slepec žalostne zahynul po páde do priepasti. [5](podľa inej verzie sa premenil na kameň[6]).

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Diodoros, Bibliotheca historia, 4,84,1-2.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 99-100.
  3. Servius, In Vergilii Bucolica commentarii, 10,26.
  4. a b Parthenios, Erotica pathemata, 2,29.
  5. a b c Claudius Aelianus, Varia Historia, 10,18.
  6. Ovidius, Metamorphoses, 4,271-285.