Daidala (sviatok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Daidala (starogr. Δαίδαλα – Daidala) bol sviatok oslavovaný na počesť uzmierenia boha Dia s bohyňou Hérou v starovekej Boiótii.[1]

Sviatok Daidala sa na počesť Dia a Héry usporiadaval v Boiótii každých 59 rokov. Daidaly boli umelecké diela drevených ženských sošiek, oblečených ako nevesty, ktoré v slávnostnom sprievode odniesli na vrchol hory Kithairón a tam rituálne spálili na hranici.[1][2]

Podľa legendy, ktorá vysvetľovala túto slávnosť, sa nahnevaná Héra po hádke s Diom ukryla na vrchu Kithairón, Zeus nato odel drevenú sochu ženy ako nevestu a vyhlásil, že sa s ňou ožení. Sotvaže sa to Héra dozvedela, v okamihu bola pri Diovi, aby svoju sokyňu napadla, ale keď uvidela, že je to lesť, s Diom sa zmierila a drevenú sochu potom spoločne spálili. Na pamiatku tohto zmierenia sa potom Daidala ako sviatok oslavoval.[1]

Pausanias uvádza, že sa oslavovali aj malé Daidaly (starogr. Δαίδαλα μικρά – daidala mikra), ktoré usporiadavali výlučne občania Platají a to raz za štyri roky (alebo po viacerých rokoch) a tzv. veľké Daidaly (starogr. Δαίδαλα μεγάλα – daidala megala), oslavovali všetky boiótske mestá na slávnosti zastúpené svojimi zástupcami a spoločne ich usporiadavali každých 59 rokov.[3]

Pred oslavami malých Daidál prišli obyvatelia Platají do neďalekého lesa a okolo najväčších dubov poukladali kúsky vareného mäsa a potom pozorne pozorovali vrany, na ktorom strome sa usadia ako prvé. Podľa tohto vešteckého znamenia následne z dreva tohto stromu vytesali sochu ženy a potom ju odniesli k rieke Asópos, kde ju rituálne vykúpali a následne ju v slávnostnej procesii sprevádzali do mesta za zvukov flauty, jasatu a spievu. Všetky vyrobené daidaly v malých Daidalách boli postupne žrebom distribuované do boiótskych miest Platají, Koróneie, Thespeie, Tanagry, Cheronia, Orchomenu, Lebadeie a Théb, pričom menšie mestá mali svoju spoločnú sochu.[4]

Približne po štrnástich cykloch osláv malých Daidál, keď sa vyrobilo štrnásť sôch, sa oslavovali veľké Daidaly, ktoré boli oslavované všetkými ľuďmi Boiótie.[5] Na začiatku osláv drevené sochy odeli do rúch neviest a po rituálnom kúpeli v rieke Asópos ich ozdobené na vozoch (pozície vozov boli vyžrebované) v slávnostnom sprievode odviezli na vrchol hory Kithairón, kde boli uložené na obetný oltár (hranicu), ktorý bol vyrobený z dreva do štvorca tak, ako by stavali obydlie.[6] Oltár bol v strede pokrytý suchým drevom. Mestá a ľudia vyššieho spoločenského postavenia potom obetovali Hére a Diovi kravu a býka, okrem toho aj veľké množstvo vína a kadidla. Tí, ktorí nemali dostatok prostriedkov ponúkli menšie obetné dary.[4] Všetky tieto obetné dary boli potom spálené. Pausanias píše, že ešte nevidel plamene, ktoré by siahali do takej výšky.[7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 369.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,2.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,3.
  4. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,6.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,5.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,7.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,3,8.