Dalmatínsky pes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dalmatínsky pes
Dalmata.jpg
Krajina pôvodu Dalmácia, Chorvátska republika
FCI kód 6/3/153
Štandardy AKC, ANKC, CKC, FCI,
KC (UK), NZKC, UKC
Výška 54 - 59 cm (suky)
56 - 61 cm (psy)
Hmotnosť 24-32 kg
Pôvodné určenie kočiarový a lovecký pes
Terajšie určenie spoločenský pes
Názov v krajine pôvodu Dalmatinac
Synonymá Dalmatínec, Dalmatian, Dalmatiner, slangovo: Dalmatín, historicky: Plum Puding
Zaužívaná skratka DA
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál
Dalmatínsky pes - výstavný postoj (CH JASPER Straciatella)

Dalmatínsky pes je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6, pod číslom 153. Hoci sa za jeho domovinu považuje Dalmácia, pochádza toto plemeno pravdepodobne z Indie a cielene šľachtený bol najmä v Spojenom kráľovstve (iné zdroje uvádzajú, že prvých dalmatínov priviezli do Indie námorníci z Dalmácie (časopis Svět psů, 12/2005)). Typickým plemenným znakom je biela srsť pokrytá čiernymi, alebo hnedými škvrnami.

Dalmatínsky

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatínsky pes patrí medzi najstaršie známe plemená a ich vzhľad zmenil iba neveľmi. Už v hrobkách starých egyptských faraónov sa objavujú nápadne bodkovaní psi, ale s postavou chrta. Je možné, že sa už títo psi podieľali na vzniku plemena Dalmatínsky pes. Dalmatínsky pes (dalmatínec) pravdepodobne pochádza z Dalmácie (Chorvátsko), odkiaľ sa rozšíril po Európe po vodnej ceste – britskí námorníci si dalmatína natoľko obľúbili, že si ho priviezli do rodného Anglicka. Tu sa čoskoro stali obľúbeným plemenom šľachty, ktorú sprevádzal pri vychádzkach v kočoch. Neskôr klusal aj popri poštových vozoch, či hasičských autách.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatínec je stredne veľké až veľké plemeno. Výnimočný je sfarbením srsti – je biely s hnedými alebo čiernymi bodkami, ktoré sa nemajú zlievať. Chlpy sú krátke a tvrdé, srsť hustá a lesklá. Šteniatka sa rodia bez bodiek, tie sa na tele objavujú až na desiaty až 14 deň života. Je to robustný, dobre osvalený pes s dlhším chrbtom a elegantným krkom. Psy s čiernym bodkovaním majú tmavohnedé oči, hnedooké psy zasa jantárové. Modré sfarbenie dúhovky je dôvodom k vyradeniu z chovu (často geneticky prenáša hluchotu).

Povaha[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatínec je pes priateľskej a dobromyseľnej povahy. Vďaka svojmu temperamentu je vhodný pre aktívnych ľudí. Svojím priateľským vzťahom k deťom je vhodný ako rodinný pes. Aj deti ho obľubujú pre lákavé sfarbenie.

Dalmatíenc má neprávom povesť hlúpeho psa. Opak je pravda. Dalmatínsky pes je inteligentné a učenlivé plemeno. Vyznačuje sa občasnou tvrdohlavosťou a tzv. „úmyselnou hluchotou“ voči príkazom, ale toto sa tiež dá výcvikom zvládnuť. Dalmatínec si vie poradiť v každej situácii a je nadaný obzvlášť pre poľovný výcvik. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva dalmatín 39. miesto (zo 79) a radí sa do kategórie „nadpriemerne pracujúce psy“.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatínsky pes je pôvodne poľovné plemeno. V historických dobách bol používaný ako durič alebo farbiar. Časté nakrytie medzi plemenami poľovných psov spôsobilo zvýšenie podielu duričskej krvi v genetickom základe dalmatíncov. Už v týchto časoch sa dalmatínec často stýkal s koňmi, čo sa mu neskôr na dlhú dobu stalo životným údelom. Keď ľudia objavili v dalmatíncoch výborný vzťah ku koňom (ale zároveň treba priznať – horší vzťah k ostatným psom), využívali dalmatíncov na stráženie koní. Po vyšľachtení výkonnejších poľovných plemien sa dalmatínsky pes ešte viac posunul k úlohe strážcu koní. Odtiaľ bolo len na skok k jeho dlhoročnej úlohe „kočiarového psa“. Ako jediné plemeno na svete bol dalmatínec dlho špecializovaným kočiarovým psom – sprevádzal kočiare, dostavníky a iné konské povozy a chránil ich proti lupičom a vlkom. Neskôr (hlavne v USA) sprevádzal hasičské vozy ťahané koňmi. Americkí hasiči majú doteraz v symbole dalmatínskeho psa.

Pracovné upotrebenie[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti nie je sa nezvykne dalmatínec využívať ako pracovný pes, obvykle plní úlohu rodinného spoločníka. Často sa však majitelia dalmatíncov venujú so svojím psom psiemu športu (napr. agility, coursing). Dalmatínec je učenlivý a inteligentný pes. Na výcvik nie je vhodný až tak ako služobné plemená, ale je pomerne cvičiteľný a keď sa mu majiteľ výcvikovo venuje, môže sa z neho stať pracovný pes. Je uplatniteľný v služobnom výcviku, zdravotnom výcviku (napr. canisterapia), pachových prácach ale predovšetkým ako durič alebo farbiar. Na poľovanie má vrodený talent a jeho príbuznosť s duričskými plemenami ho predurčuje na poľovný výcvik. Žiaľ na Slovensku dalmatínci nemôžu robiť lovecké skúšky. Kynológovia však chodia s dalmatínskymi psami často robiť skúšky do zahraničia (napr. ČR). Netreba zabúdať na jeho neuveriteľne kladný vzťah ku koňom – stále je použiteľný ako ochranca a sprievodca koní. Dalmatínsky pes je však predovšetkým výborný spoločník a kamarát.

Starostlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatínec je krátkosrsté plemeno, preto odporúčame chovať ho hlavne v zime v interiéri. Z chorôb je dalmatínsky pes náchylný na bežné choroby veľkých plemien, ale aj na takzvané „choroby bielych psov“, napríklad hluchotu. Vzhľadom na jeho bielu srsť, treba dalmatíncovi dôslednejšie vyberať stravu (vylúčiť alergény ako napr. hovädzie mäso).

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatínsky pes sa vystavuje rovnakým spôsobom, ako ostatné poľovné plemená z FCI skupín 6 a 7. Vystavuje sa na výstavnej vôdzke poľovných plemien. Pri predvádzaní psa stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom), prípadne pred psom. Vôdzku má vyzdvihnutú tak, aby pes držal hlavu vzpriamenú. Nie je vhodné motivovať dospelého psa v kruhu maškrtou.

Na medzinárodných, národných a celoštátnych výstavách v SR sa farebné varianty dalmatínskeho psa posudzujú spolu. Na klubových a špeciálnych výstavách sa posudzujú podľa propozícii výstavy, obvykle spolu. Trieda pracovná sa pre dalmatínskych psov na Slovensku neotvára.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • CUNLIFFEOVÁ, Juliette. Encyklopédia PSY. Bratislava : SLOVART, 2004. ISBN 80-7145-821-X.
  • Svět psů, 12/2005, Nakladatelství Minerva CZ, Praha, ISSN 1211-2976

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]