Deformačná zóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Crash test ukazuje, ako deformačná zóna pohlcuje energiu nárazu.
Prierez ukazuje odlišnú silu kovu automobilu Saab 9000. Bezpečnostná sekcia je zo silnejšieho kovu (červená) v porovnaní s deformačnými zónami (žltá).

Deformačná zóna automobilu je štrukturálny prvok navrhnutý tak, aby absorboval energiu pri nehode kontrolovanou deformáciou. Táto energia je oveľa vyššia ako je zvyčajne uznávaná. Závažnosť kolízie s tyčou alebo stromom v rýchlosti 60 km/h je podobná pádu z 10 metrovej výšky na tvrdý povrch.[1] Zvyčajne sú deformačné zóny umiestnené v prednej časti vozidla, kvôli zmierneniu vplyvu čelnej zrážky, hoci môžu byť aj v iných častiach vozidla.

Prvý príklad konceptu deformačnej zóny použil inžinier automobilky Mercedes-Benz, Béla Barényi v roku 1959 na automobile Mercedes-Benz W111.[2] Táto inovácia bola prvýkrát patentovaná automobilkou Mercedes-Benz začiatkom roku 1950. Patent 854157, udelený v roku 1952 opisuje rozhodujúci prvok pasívnej bezpečnosti. Barényi rozdelil karosériu do troch sekcií: tuhý nedeformovateľný priestor pre cestujúcich a deformačné zóny vpredu a vzadu. Sú navrhnuté tak aby absorbovali energiu nárazu (kinetickú energiu) deformácie pri kolízii.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]