Preskočiť na obsah

Deformačná zóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Crash test ukazuje, ako deformačná zóna pohlcuje energiu nárazu.
Prierez ukazuje odlišnú silu kovu automobilu Saab 9000. Bezpečnostná sekcia je zo silnejšieho kovu (červená) v porovnaní s deformačnými zónami (žltá).

Deformačná zóna automobilu je štrukturálny prvok navrhnutý tak, aby absorboval energiu pri nehode kontrolovanou deformáciou. Táto energia je oveľa vyššia ako je zvyčajne uznávaná. Závažnosť kolízie s tyčou alebo stromom v rýchlosti 60 km/h je podobná pádu z 10 metrovej výšky na tvrdý povrch.[1] Zvyčajne sú deformačné zóny umiestnené v prednej časti vozidla, kvôli zmierneniu vplyvu čelnej zrážky, hoci môžu byť aj v iných častiach vozidla.

Prvý príklad konceptu deformačnej zóny použil inžinier automobilky Mercedes-Benz, Béla Barényi v roku 1959 na automobile Mercedes-Benz W111.[2] Táto inovácia bola prvýkrát patentovaná automobilkou Mercedes-Benz začiatkom roku 1950. Patent 854157, udelený v roku 1952 opisuje rozhodujúci prvok pasívnej bezpečnosti. Barényi rozdelil karosériu do troch sekcií: tuhý nedeformovateľný priestor pre cestujúcich a deformačné zóny vpredu a vzadu. Sú navrhnuté tak aby absorbovali energiu nárazu (kinetickú energiu) deformácie pri kolízii.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-02-09]. Dostupné online. Archivované 2009-03-26 z originálu.
  2. motoring.independent.co.uk [online]. [Cit. 2011-02-09]. Dostupné online. Archivované 2006-10-08 z originálu.
  3. http://www.howstuffworks.com/framed.htm?parent=crumple-zone.htm&url=http://www.dpma.de/ponline/erfindergalerie/e_bio_barenyi.html

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]