Detská žľaza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Detská žľaza

Detská žľaza alebo týmus (lat. thymus; gr. thymos = duša) je zaradzovaná medzi primárne orgány lymfatického systému a je uložená v hrudnom koši. V týmuse dochádza k dozrievaniu T-lymfocytov.[1][2]

Umiestnenie a stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Týmus je uložený v hrudníku vpredu za hrudnou kosťou, pred priedušnicou. Jeho veľkosť sa mení s vekom, najväčší je v detstve, od puberty dochádza k jeho postupnému zániku a nahradzovaniu tukovým tkanivom. U detí siaha približne od štítnej žľazy až k srdcu, u dospelých je malý a má nepravidelný tvar.[3][1][2]

Týmus sa skladá z dvoch asymetrických lalokov v tvare trojbokých pyramíd, ktoré sú v dolnej časti spojené väzivom. Ľavý lalok býva o niečo väčší ako pravý. Žľaza je na pohmat mäkká, pružná, hubovitej konzistencie. Povrch týmusu je krytý väzivovou blanou - capsula thymi. Z puzdra prenikajú do detskej žľazy priehradky, ktoré ju rozdeľujú na menšie laloky a lalôčiky. Lalôčiky sú tvorené po obvode tmavšou kôrou (cortex) a vo vnútri sa nachádza svetlejšia dreň (medulla). Lalôčiky nie sú od seba celkom oddelené blanou a ich dreň je prepojená tzv. centrálnym pruhom, v ktorom sa nachádzajú cievy týmusu.[3][1][2]

Tkanivo týmusu tvoria bunky usporiadané do siete - retikulárny sieťovitý epitel. V očkách tohoto epitelu sa zachytávajú T-lymfocyty - thymocyty, ktoré tvoria až 90 % hmotnosti detskej žľazy. V kôre lalôčikov sa nachádzajú najmä tieto T lymfocyty, v dreni sa nachádzajú iné bunky imunitného systému, lymfoblasty a makrofágy. Okrem toho sú v dreni ešte Hassalove telieska, ktorých funkcia nie je celkom jasná.[1][4]

Funkcie detskej žľazy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou funkciou týmusu je dozrievanie a diferenciácia T-lymfocytov. V kostnej dreni vznikajú tzv. pre-T-lymfocyty (alebo pro-thymocyty), ktoré sa krvou presúvajú do týmusu a v ňom pôsobením rôznych molekúl dozrievajú na imunokompetentné T lymfocyty, teda lymfocyty schopné brániť organizmus. Tieto bunky nazývame aj naivné T-lymfocyty, pretože sa ešte nestretli s antigénmi. Naivné T-lymfocyty vystupujú z týmusu do krvi a osídľujú týmus dependentné oblasti (oblasti závislé od týmusu) v sekundárnych (druhotných) lymfatických orgánoch (slezina, lymfatické uzliny, lymfoidné tkanivá asociované so sliznicou - tzv. MALT, Payerove plaky, appendix (slepé črevo) a ďalšie). K aktivácii naivných T-lymfocytov dochádza po kontakte s cudzími antigénmi, ktoré sú im predkladané antigén-prezentujúcimi bunkami.[1][5][6]

Týmus tiež kontroluje lymfopoézu, teda rast, dozrievanie, diferenciáciu a získavanie imunokompetencie nielen v rámci týmusu, ale aj v ďalších lymfatických orgánoch. Tieto funkcie týmus zabezpečuje prostredníctvom hormónov, ktoré produkuje: tymulínu, tymopoetínu, tymopentínu a tymozínov. Súčasné štúdie naznačujú, že tieto hormóny pôsobia aj mimo týmusu na úrovni celého organizmu a môžu ovplyvňovať produkciu hormónov ostatných žliaz s vnútorným vylučovaním.[1][7][8][9][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Binovský, A. Systema lymphoideum (miazgová sústava). In: Mráz, P. a kol. Anatómia ľudského tela 1. Bratislava: Slovak Academic Press, spol. s r. o., 2004. ISBN 80-89104-57-6, s. 395-441.
  2. a b c Čihák, R. Anatomie 1, 2, 3. Praha: Grada, 2002. ISBN 80-71699-70-5
  3. a b Borovanský, L. a kol. Sústavná anatómia človeka II. 2. vyd. Vydavateľstvo Osveta, 1979
  4. Watanabe, N. et al. Hassall's corpuscles instruct dendritic cells to induce CD4+CD25+ regulatory T cells in human thymus. nature. 2005;436(7054):1181-5.
  5. Roitt, I. M. - Dalves, P. J. Roitt's Essential Immunology. 10th Ed. Ames, IA, USA: Blackwell Science Ltd., 2001. ISBN 0-632-05902-8.
  6. Hořejší, V. a kol. Základy imunologie. 5. vyd. Praha: TRITON, 2013. ISBN 978-80-7387-713-2
  7. Bene, M. C. et al. In vitro induction of monoclonal antibody-defined T cell markers in lymphocytes from immunodeficient children by synthetic thymic factor (FTS). Clin Exp Immunol 1982;48:423-8
  8. Lunin, S. - Novoselova, E. G. Thymus hormones as prospective anti-inflammatory agents. Expert Opinion on Theraputic Targets. 2010;14(8):775-86. DOI:10.1517/14728222.2010.499127
  9. Shurlygina, A. V. et al. Modulation of the circadian rhythm of the glucocorticoid hormone level in mice by thymoptin administration at various times of day. Probl Endokrinol (Mosk). 1991;37:57-9.
  10. Molinero, P. et al. Melatonin is responsible for the nocturnal increase observed in serum and thymus of thymosin alpha1 and thymulin concentrations: observations and rat and humans. J Neuroimmunol. 2000;103:180-9.