Diskusia:Joga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Jóga[upraviť zdroj]

Doslovný preklad spojenie alebo jednota.

Je cestou k osvieteniu, spojeniu s univerzálnou dušou (Brahman). Je neoddeliteľnou súčasťou indickej filozofie.

Keďže v Indii sa za základnú hybnú silu považuje obeť, je jóga tiež obeťou. Ide o sebaobetovanie prostredníctvom sebaovládania-sebakontroly.

Jej vysvetlenie možno hľadať v Upanišádach, Bhagavad gíte a Patandžaliho jogasútrach.


Kedže ľudia sa svojou povahou líšia, existuje viacero vetiev (ciest) jógy. Najznámejšími sú:

1. Rádža jóga (kráľovská jóga)
2. Bhakti jóga (cesta oddanej služby)
3. Karma jóga (cesta nesebeckých činov)
4. Jnana jóga (cesta poznania)

Ďaľšími menej známymi sú Kriya jóga, Kundalini yóga...

Rádža jóga[upraviť zdroj]

Označuje sa aj ako Aštana jóga - osemstupňová jóga pretože je systematicky rozdelená do ôsmych stupňov.

Paťandžaliho Jógasútry začínajú slovom "Potom..." v čom sa ticho predpokladá že adept je už fyzicky pripravený: prešiel systémom telesných cvičení - Hathajógou

Aby mohol človek postupovať vo vývoji, musí žiť usporiadaným a čestným životom. V tom mu pomáhajú odporúčania čomu sa vyvarovať (jama) a čo robiť (nijama):

1. Jama - Negatívne odporúčania (zákazy): Nenásilie, pravdivosť, nekradnutie, nehrabivosť, cudnosť.
2. Nijama - Odporúčania: Čistota(tela a mysle), spokojnosť, askéza, štúdium posvätných písem, uctievanie osobného boha
3. Asána - Ovládanie tela: Usadnutie v nejakej pohodlnej polohe, napríklad lotosovom sede a podobne. Dlhodobá nepohnutosť je potrebná na ustálenie mysle.
4. Pránajáma - Cvičenia na ovládnutie dychu. (Zároveň aj životného dychu - prány) Správne dýchanie je dôležité pre správnu funkciu tela a zároveň "kto ovláda dych, ovláda myseľ".
5. Pratyahara - Ovládnutie zmyslov - obrátenie pozornosti zmyslov dovnútra.
6. Dharana - Ovládanie mysle. Koncentrácia mysle na jediný objekt.
7. Dhyana - Meditácia - rozjímanie o objekte. Pri meditácii sa stráca rozdiel medzi pozorovateľom, pozorovaním a objektom. Konečným stavom je
8. Samadhi - Oslobodenie alebo osvietenie. Tu neexistuje rozdiel medzi subjektom a objektom, zaniká myseľ a ego.


Karma jóga[upraviť zdroj]

Cesta nesebeckých činov.

Každý čin ktorý človek vykoná ho púta, pretože sa sám viaže k výsledkom svojej činnosti. Karma jóga učí vykonávať činnosti bez tejto viazanosti. Robiť veci len preto, že ich treba urobiť, a výsledok prenechať bohu. Takto sa človek oslobodí z karmického zákona, kde za dobré skutky získa človek šťastie tu, alebo v ďaľšom zrodení a za zlé skutky človek získa zrodenie v nižšej forme a zlých podmienkach.

Bhakti jóga[upraviť zdroj]

Cesta odovzdania sa a oddanej služby najvyššej osobnosti božstva - Íšvarovi.

Touto osobnosťou je Krišna (inkarnácia boha Višnu). Bhakti jóga je vysvetlená priamo Šrí Krišnom v Bhagavad gíte. Viac sa vysvetľuje aj v Šrímad Bhagavatáme.

Základnou myšlienkou je úplne sa odovzdať do vôle najvyššieho a všetky činy konať pre neho. Človek sa tak očisťuje a zbavuje ega. Odmenou mu je po smrti život v priamom kontakte so Šrí Krišnom.

Džňána jóga[upraviť zdroj]

Cesta poznania pravdy. Poznaním je tu poznanie svojej vlastnej prirodzenosti.

Vychádza z učenia Upanišád - Védanty.

Pretože znovuzrodenie, strach a bolesť vychádzajú z nevedomosti. Nevedomosť sa nedá odstrániť ani miliónmi skutkov (naráža na karma yógu), ani regulovaným dýchaním, ale iba poznaním pravdy. Touto pravdou je, že existuje jedna pravda-realita-skutočnosť-vedomie ktoré zahŕňa úplne všetko. Touto skutočnosťou je Brahma. Vplyvom nevedomosti sa považujeme za oddelených od tejto pravdy a namiesto toho sa stotožňujeme so svojou mysľou, telom a podobne. Džňána jóga za pomoci logiky objasňuje, že my sme toto Brahma.

Zmazanie[upraviť zdroj]

Vzhľadom na to že jej obsah pojednáva o samotnej joge a nejedná sa o diskusiu, nebolo by stránku vhodné zmazať? --Japonský-bonsaj 17:56, 1. október 2014 (UTC)