Diskusia:Kyselina
To je naozaj taký problém o tomto napísať viac? Takýto článok predsa nemá zmysel...Bronto 18:03, 25 máj 2005 (UTC)
to je poblem
Kyselina uhličitá[upraviť zdroj]
Peko, kyselina uhličitá ako taká existuje, hoci je prudko nestála. Pri preháňaní oxidu uhličitého vodou sa podstatná časť rozpustí bez reakcie, ale veľmi malá časť oxidu uhličitého (pod 1%) reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (reakcia je, samozrejme, reverzibilná a veľmi ochotne sa rozkladá späť na oxid uhličitý a vodu). Sama o sebe nemá veľký význam, dôležité sú hlavne jej soli - uhličitany. Okrem toho sa zúčastňuje mnohých dejov v prírode (formovanie vápencových hornín, vznik patiny, urýchlenie korózie, ...). --Ondrejsv 14:21, 21. marec 2007 (UTC)
Skutočne? To o čom sa bavíš je uhličitanový anión, nie kyselina uhličitá (o všetkom vypovedá „pod 1%“). Takže aký je jej význam, aby bola zaradená do zoznamu dôležitých kyselín? Jedno percento? --peko 14:28, 21. marec 2007 (UTC)
- Vodné roztoky všetkých kyselín sú hydroxóniové katióny a príslušné anióny. Čiže to, o čom sa tu bavíme (to jedno percento), je skutočne kyselina uhličitá. --Ondrejsv 14:35, 21. marec 2007 (UTC)
- Fajn, jedno percento je kyselina uhličitá (resp. aby som sa presne vyjadril jej anión - uhličitan, keďže sa bavíme o vodnom roztoku). Pokiaľ by si uviedol (alebo niekto iný), že nie samotná kyselina, ale jej soli, nenamietam nič. Ale samotná kyselina uhličitá? --peko 14:41, 21. marec 2007 (UTC)
- en:Carbonic acid ...plays a very important role... a iné zdroje... --AtonX 14:42, 21. marec 2007 (UTC)
- Tá veta je vytrhnutá z kontextu. Ja by som napríklad uviedol „It is also a name sometimes given to solutions of carbon dioxide in water, which contain small amounts of H2CO3.“, alebo „The equilibrium constant at 25°C is Kh= 1.70×10−3: hence, the majority of the carbon dioxide is not converted into carbonic acid and stays as CO2 molecules.“, čo má väčšiu výpovednú hodnotu. Prípadne ťa odporúčam (pokiaľ sme už pri anglickej stránke) na tabuľku v en:Carbonic acid#pH and composition of a pure carbonic acid solution, údaje o rovnovážnej koncentrácii H2CO3 sú veľmi zaujímavé (ak sa bavíme o bežných podmienkach je jej koncentrácia v systéme voda-oxid uhličitý až 2.00 x 10−8 - vysoké číslo, že?). Taktiež odporúčam na čítanie en:Carbonic acid#Instability of carbonic acid. Opakujem, bavíme sa o význame uhličitanov, hydrogenuhličitanov, systému voda-oxid uhličitý, ale nie o výzamne kyseliny uhličitej, pretože táto ako taká prakticky neexistuje. --peko 15:06, 21. marec 2007 (UTC)
- Každá samostatná veta zo súvislého textu je vytrhnutá z kontextu. Myslím že vo vede sú len dve možnosti: Buď existuje, alebo neexistuje. Ak zastávaš názor, že neexistuje, možno ti o tom uverejnia nejaký vedecký článok v jednom z uznávaných chemických žurnálov. Ich zoznam nájdeš napríklad v en:Category:Chemistry journals. Ak sa zhodneme že existuje, len by som dodal, že koncentrácia nie je určite mierou dôležitosti alebo významnosti chemickej látky. --AtonX 15:22, 21. marec 2007 (UTC)
- Ďakujem, že si uviedol zoznam chemických žurnálov, ale myslím, že o nich viem (aspoň o niektorých). Ale k diskusii: máš nejaký pocit, že zastávam názor, že kyselina uhličitá ako taká neexistuje? Pretože ako si mám potom vysvetliť radu na publikáciu článku s touto skutočnosťou/objavom? Nie, netvrdím, že kyselina uhličitá neexistuje, tvrdím, že nie je natoľko významná (ak ju prirovnám ku kyseline dusičnej, sírovej a fosforečnej), aby mala medi nimi miesto. V akej chemickej syntéze sa využíva? V akých reakciách vystupuje? Kde ju dostať kúpiť (okrem sódovky)? V akej koncentrácii sa predáva? Vraciam sa späť: všetko o čom sa tu bavíme je systém voda-oxid uhličitý, uhličitany, hydrogenuhličitany - tie sú významné. Ale samotná kyselina nie. Preto nemá čo robiť v spoločnosti kyseliny sírovej, dusičnej, fosforečnej. --peko 15:34, 21. marec 2007 (UTC)
- Zdá sa mi, že je tu problém rozlíšiť čistú kyselinu od vodného roztoku. Takže ešte raz: niektoré kyseliny existujú v bežných podmienkach iba vo vodných roztokoch. Vo vodnom roztoku sa kyseliny ionizujú na oxóniový katión a kyselinové anióny. Takýto roztok sa označuje tiež ako príslušná kyselina. Ďalšie takéto kyseliny sú kyselina chlorovodíková (chlorovodík vo vode) či kyselina siričitá (oxid siričitý vo vode) -- z nich tiež nevieme izolovať 100% kyselinu a poznáme ich len ako "vodičky, v ktorých plávajú oxóniové katióny s aniónmi". Hádam nechceš spochybniť aj ich existenciu? :-) Je to len o istej nepresnosti vo vyjadrovaní. Teda to jedno percento, čo som uvádzal, je kyselina uhličitá ionizovaná do prvého alebo druhého stupňa. Neionizovaná v roztoku prakticky nie je (to je tých 2.00 x 10−8) (BTW tie čísla sú molová koncentrácia, aby sme nezačali miešať už hrušky a jablká). Zvyšných 99% sú v roztoku nedoktnuté molekuly oxidu uhličitého. Uff :-) --Ondrejsv 15:29, 21. marec 2007 (UTC)
- Naposledy: nezpochybňujem existenciu kyseliny uhličitej, ani žiadnej inej (tým myslím kyseliny uvedené v tomto článku). Spochybňujem význam tejto kyseliny (resp. spochybňujem túto vetu: „Dôležité kyslíkaté kyseliny:“). Nemám nič proti kyseline sírovej ako dôležitej kyseline, nemám nič proti kyseline dusičnej ako dôležitej kyseline, nemám nič proti kyseline fosforečnej (trihydrogenfosorečnej aby sme boli presní) ako dôležitej kyseline, ale mám výhrady proti kyseline uhličitej ako dôležitej kyseline. Pýtam sa ešte raz: v koľkých priemyselných výrobách sa používa ako východisková surovina, prípadne ako súčasť reakčného mechanizmu? Dá sa objednať, kúpiť, nájdem ju v labáku? Je produktom výroby niektorej firmy? Je súčasťou živých organizmov a/alebo biochemických cyklov? Čím je tak významná/dôležitá, že je zaradená medzi dôležitými kyselinami? Ďakujem veľmi pekne za ozrejmenie toho, aký je rozdiel medzi čistou látkou a roztokom (aj keď v mojom prípade to bolo asi zbytočné, pretože som chemik a viem tieto veci rozlišovať), ako aj s ionizáciou kyseliny uhličitej vo vode. Taktiež viem čo tie čísla znamenajú (molová koncentrácia), nemiešam hrušky s jablkami. Uff, uff. Howgh. --peko 20:25, 21. marec 2007 (UTC)
- P.S. Ako ďalej? Ak už silou-mocou chce niekto mať kyselinu uhličitú medzi kyslíkatými kyselinami v tomto článku, stačí zmeniť vetu Dôležité kyslíkaté kyseliny: na Niektoré kyslíkaté kyseliny: a je všetko OK (jednoduché milý Watson). --peko 20:25, 21. marec 2007 (UTC)
- Každá samostatná veta zo súvislého textu je vytrhnutá z kontextu. Myslím že vo vede sú len dve možnosti: Buď existuje, alebo neexistuje. Ak zastávaš názor, že neexistuje, možno ti o tom uverejnia nejaký vedecký článok v jednom z uznávaných chemických žurnálov. Ich zoznam nájdeš napríklad v en:Category:Chemistry journals. Ak sa zhodneme že existuje, len by som dodal, že koncentrácia nie je určite mierou dôležitosti alebo významnosti chemickej látky. --AtonX 15:22, 21. marec 2007 (UTC)
- Tá veta je vytrhnutá z kontextu. Ja by som napríklad uviedol „It is also a name sometimes given to solutions of carbon dioxide in water, which contain small amounts of H2CO3.“, alebo „The equilibrium constant at 25°C is Kh= 1.70×10−3: hence, the majority of the carbon dioxide is not converted into carbonic acid and stays as CO2 molecules.“, čo má väčšiu výpovednú hodnotu. Prípadne ťa odporúčam (pokiaľ sme už pri anglickej stránke) na tabuľku v en:Carbonic acid#pH and composition of a pure carbonic acid solution, údaje o rovnovážnej koncentrácii H2CO3 sú veľmi zaujímavé (ak sa bavíme o bežných podmienkach je jej koncentrácia v systéme voda-oxid uhličitý až 2.00 x 10−8 - vysoké číslo, že?). Taktiež odporúčam na čítanie en:Carbonic acid#Instability of carbonic acid. Opakujem, bavíme sa o význame uhličitanov, hydrogenuhličitanov, systému voda-oxid uhličitý, ale nie o výzamne kyseliny uhličitej, pretože táto ako taká prakticky neexistuje. --peko 15:06, 21. marec 2007 (UTC)
- Vodné roztoky všetkých kyselín sú hydroxóniové katióny a príslušné anióny. Čiže to, o čom sa tu bavíme (to jedno percento), je skutočne kyselina uhličitá. --Ondrejsv 14:35, 21. marec 2007 (UTC)