Diskusia:Zámok Versailles

Versailles, miesto vzdialené sotva 25 km od Paríža, si vyhliadol kráľ Ľudovít XIII. Na stavbu skromného loveckého zámočka. Chcel tu holdovať svojej loveckej záľube. Jeho syn Ľudovít XIV., takisto vášnivý poľovník, mal však s týmto zámočkom ctižiadostivejšie plány. Nebol spokojný so svojimi palácmi ( ku ktorým patrili Louvre a Tuileries),a preto sa roku 1660 rozhodol rozšíriť Versailles na impozantný kráľovský zámok. Mal sa stať superlatívom nádhery. Kráľ ho chcel vybudovať v takých rozmeroch, aby v ňom nakoniec mohol sídliť celý francúzsky dvor. Stavebné práce sa začali roku 1661. Ľudovít XIV., ktorý vošiel do dejín ako Kráľ Slnko, vynaložil na ne v priebehu 2 rokov nesmierne sumy peňazí, čo vyvolalo protesty u jeho správcov pokladu. Stavba si za niekoľko desaťročí skutočne vyžiadala obrovské finančné prostriedky, ale i tisíce pracovných síl. Prvým architektom Versailles bol Louis le Vaul, po ňom nasledoval Jules Hardouin- Mansart, ktorý Versailles staval celých 30 rokov. André le Nôtre zodpovedal za architektonické stvárnenie záhrad. Záhrady vo Versailles so sochami, vodometmi a jaskyňami boli pre parížsku šľachtu dejiskom skvelých barokových dvorských slávností, pri ktorých sa predvádzali i Lullyho opery a Racinove a Moliérove hry. Celý komplex bol v istom zmysle slova jediným veľkým javiskom a v tejto tradícii pokračovali aj Ľudovítovi nástupcovia, najmä Mária Antoinetta. Postavila svoje vlastné divadlo a bavila sa s priateľmi v hameau rôznymi hrami, v ktorých napodobňovali život vidiečanov. Versaillské parky sa rozprestierajú na ploche asi 100 hektárov a nachádzajú sa v nich početné vyhliadkové miesta, promenády a komplex kanálov Grand Canal, známy aj ako Malé Benátky. Rozloha samotného zámku je obrovská: parkový front je 640 metrov dlhý., centrum tvorí zrkadlová galéria s dĺžkou 73 metrov, šírkou 10,6 metra a výškou 12,8 metra., zo sedemnástich okien, ktorým zodpovedá rovnaký počet zrkadiel na protiľahlej strane, je výhľad do parku. Stropné maľby od Le Bruna zobrazujú zidealizované významné udalosti z obdobia vlády Ľudovíta XIV. medzi rokmi 1661-1678. Idealizovanie kráľa podporovalo kráľovskú aureolu, ktorú Ľudovít okolo seba vytváral a pestoval. Roku 1682 sa zámok Versailles stal jeho stálou rezidenciou a čoskoro sa tam usídlil aj celý kráľovský dvor. Vyvinula sa dvorská etiketa s presne stanovenými pravidlami správania. Ten, kto sa dostal do kráľovskej priazne, mohol urobiť veľkú kariéru. Preto aj dochádzalo k tomu, že do Versailles prichádzalo množstvo dúfajúcich dvoranov, ktorí v kráľovských predizbách, často márne, vyčkávali s nádejou, že sa im azda niekedy dostane tej cti, aby smeli byť prítomný na Ľudovítovom levée (ranné vstávanie) a coucher ( ukladanie sa na lôžko). Ľudovít XIV. zomrel roku 1715. Jeho nástupca Ľudovít XV. angažoval architekta Gabriela. Ten okrem iného postavil operu a známy Petit Trianon ( Malý Trianon), malý elegantný zámoček, ktorý neskôr obývala Mária Antoinetta. Za Ľudovíta XVI. bola k nemu pristavená elegantná knižnica. Potom však dejiny nabrali osudový priebeh : v októbri 1789 zasiahla Versailles Francúzska revolúcia a 5. októbra 1789 sa konalo chýrne ťaženie trhovkýň na Versailles Parky: Parkové plochy boli určené na to, aby sa v nich umiestnil rad skulptúr. Priamo pred zámockou Zrkadlovou galériou sú dve jazierka so sochmi symbolizujúcimi francúzske rieky Loiru a Loiretu ( autorom je Regnaudin), Sanônu a Rhônu ( autor Tuby), Marnu a Seinu ( autor Lehongre) a Garonnu a Dordogne (autor Coysevox). Sú tu pôsobivé skupiny zvierat a početné mytologické postavy ako Apolón, Bakchus, Merkúr a Sílénos. Mnohé diela vyzerajú, akoby boli vernými kópiami starovekého umenia, napríklad Venuša od Coysevoxa. Od Girardona pochádza Bassin des Nymphes a Apolónov kúpeľ. Nádherné z olova odliate dielo od Tobyho zobrazuje Apolóna riadiaceho kone a slnečný voz pri výjazde z jazierka. Aj Enkeladova fontána z roku 1676 je skvelým výtvorom, v ktorom sochár Gaspard Marsy stvárnil trýzneného titana Enkelada, pochovaného pod skalnými bralami.