Diskusia s redaktorom:Šumiac

Folklórny súbor Šumiačan

Keˇd roku 1957 vracal z vojny mladý Šumiačan Ján Molent, jeho kroky viedli do Beťakovej chyže, kde sa veselo bavila partia mladých dievok a mládencov na priadkach. Nadšený zážitkom zo spoluzakladania folklórneho súboru Jánošik v Olomouci, rozhodol sa túto šumiacku krásu ukázáť svetu. A tak sa 15. januára 1957 táto partia začala schádzať, spievať, tancovať a vystupovať pod názvom Šumiačan.

V 50. rokoch bola situácia priaznivá aj v získavaní mladých ľudí na kultúrnu záujmovú činnosť. Útrapy, vojny pominuli, múzy sa znovu začali ozývať. Mládeže bolo na dedine ešte veľa, nebola roztrasená po školách a vzdialených pracoviskách, hľadala príležitosti na kultúrne vyžitie. Priaznivou okolnosťou bolo, že sa do súboru podarilo získať vynikajúcich muzikantov Maťuchovcov. Prvú ľudovú hudbu tvorili Mikuláš, Gábor, Šimon a Štefan Maťuchovci, Michal Tajboš a Ján Molent. Na začiatku bolo okrem vedúceho 45 členov, z toho 20 mužov, 19 žien a 6 muzikantov. Jednotliví členovia v priebehu rokov z rôznych príčin odchádzali a noví prichádzali. Do roku 1982 nahradilo odchádzajúcich členov 29 mužov, 49 žien a 11 muzikantov. V neskorších rokoch prišlo do základnej skupiny ďalších 9 mužov a 9 žien, do hudobnej zložky 7 mužov a jedna žena. Mnohým už striebro pokrylo vlasy a vrásky na tvári zanechal čas. Vytrvali však a súbor vďaka nim existuje dodnes. Počas svojej kariery účinkoval na vyše tiscícke kultúrych podujatí, folklórnych slávností, súťaží, v rozhlasových a televíznych štúdiách a na iných kultúrno – spoločenských akciách. ŠUMIAČAN – ov dobre poznajú z jeho vystúpení na festivaloch v Strážnici, Východnej, Detve, Myjave, Heľpe i v zahraničí v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Nemecku, Srbsku, Švajčiarsku, Taliansku, USA, Rusku a v Číne. Už na prvom vystúpení mimo rodnej obce v roku 1957 v Strážnici vzbudil súbor značnú pozornosť. Čím ďalej, tým viac sa mu darilo a bol pozývaný na mnohé domáce i zahraničné podujatia, na ktorých získaval významné ocenenia. So svojou znelkou Pod úbočou, pod tou sivou hoľou súbor nadšene vítalo publiku na každom vystúpení. Na slávu súboru úspešne nadviazal jeho mladý nasledovník Šumiačanik, ktorý tiež založil a viedol Ján Molent. Súbor sa úspešne zúčasťnoval na súťažiach tvorivej mládeže. Bol držiteľom valašky v Detve a viacnásobným držiteľom Horehronskej Valašky. Získal množstvo titulov na mládežníckych prehliadkách a festivaloch. Viackrát účinkoval v rozhlasových a televíznych pásmach. Navštívil mnohé slovenské dediny a mestá. Účinkoval na festivaloch v Maďarsku, Česku a v roku 1989 na festivale v Šanghaji. Šumiačanik dlhé roky, viedla, pripravovala a nacvičovala aj Mária Maková.

Kolektív súboru Šumiačan funguje ako amatérska skupina a teda spevácka zložka je zároveň aj tanečná a naopak.

Šumiačan sa zúčasntňoval na mnohých televíznych a rozhlasových nahrávkách. V 60. rokoch nahral platňu so šumiackymi piesňami Slovenské ľudové muziky a pri príležitosti 25. výročia SNP aj platne partizánskych i revolučných piesní. V roku 1972 prispel nahrávkami do Klenotnice ľudovej hudby.

V období 70. a 80. rokov činnosť súboru predstavujú ďalšie pestré aktivity organizované rozhlasom i televíziou, osvetovými strediskami a inými subjektami. Medzi tieto aktivity patria najmä: Medzinárodná rozhlasová súťaž, Bratislava – 50 rokov Čs. rozhlasu, V znamení trojky – súťaž okresných osvetových stredísk, Akademický Zvolen 1974, 1975, 1977, natáčanie pre televíziu – Mladými očami a Vyberte si pesničku, PRIX Bratislava – nahrávky piesni pre OPUS Pohronie, účinkovanie pri natáčaní televízneho programu Po stopách Boženy Nemcovej, beseda členov súboru s redaktormi časopisu Život o práci v súbore, účasť na podujatiac Martin '82, Posedenie pri pesničke 1994 – Čs. televízia Košice. Súbor viackrát úspešne vystupoval aj v zahraničí. Jeho prvé hostinské vystúpenie sa konalo v maďarskom Salgotarjáne 22. mája 1966. Pri druhom vystúpení v Maďarsku v roku 1975 v Medzinárodnej televíznej súťaží Zlatý páv v Székesfehévari obsadil 1. a 2. miesto. V tom istom roku súbor odcestoval do Juhoslávie, kde v Záhrebe na X. medzinárodnom festivale Smotra folklora získal od publika i poroty veľké ocenenie – zaradili ho medzi tri najlepšie súbory spomedzi 84 domácich a 16 zahraničných, ktoré potom prednostne vystúpili na dvoch záverečných koncertoch. V Poľsku sa súbor v roku 1977 zúčastnil na festivale Liście jesieni v Zakopanom, Vadoviciach a Bielsko – Bialej, odkiaľ si priviezol 1. cenu Zlota ciupaga a 1. spevácku cenu Liść jesiene. Poľsko súbor opäť navštívil v roku 1978. Šumiacke mužské kvarteto v zložení Jozef Bošeľa, Michal Károly, Pavol Ševčák a Ján Švajka získali 3. miesto na medzinárodnej folklórnej súťaži na Sicílii v Taliansku. Osem členov súboru navšítivilo v septembri roku 2003 na pozvanie krajanov USA, kde vystupovali na 26. Festivale slovenského dedičstva (26th Slovak Heritage Festival) v New Jersey a na niekoľkých iných akciách slovenských spolkov v USA. Okrem iného zaznela piesen Na kráľovej holi z najvyššej terasy 40 -poschodového mrakodrap v New Yourku. V maji 2006 súbor so svojimi 40 členmi pricestoval na pozvanie slovenského veľvyslanca v Ruskej federácii do Moskvy, kde vystupoval na Dňoch Európy, v Dubne, na slovenskom inštitúte a v neďalekej Tule. V roku 2010 si zaspievali spoločne s Alexandrovcami v Bratislave.

So ŠUMIAČAN-mi spolupracovali významné slovenské osobnosti ako: Ondrej Demo, Juraj Sarvaš, Štefan Nosaľ, Martin Ťapák, Juraj Kubánka, Ondrej Herich, Svetozár Stračina i Karol Plicka. Zúčastnili sa nahrávania pri viacerých etnologických výskumoch. Pesničky, tance i hudba z repertoáru súboru Šumiačan sa dostali do filmov ako Pacho, hybský zbojník, Malka, Nevesta hôľ, Soľ zeme, Partizánskou cestou, Chlapci spod Kráľovej hole, Výšiny, Na moste, Metamorfózy Šálkovej, Furmani, furmani, Furmanske ozveny, Dedinôčka moja, Zvučí pieseň po horách, do rozhlasovej hry Niet inej cesty. V roku 2012 účinkovali vo filme Tanec medzi črepinami v réžii Mareka Ťapáka.

Okrem ojedinelých nahrávok má Sumiačan na svojom konte platňu „Na kráľovej holi“, MG kazetu „Piesne zo Šumiaca“ s hudobným doprovodom Štefana Molotu, album „Vianočné piene a vinše“, „Šumiac dedinočka moja“, „ Šumiac, dedinôčka moja II. Zahrajte, zahrajte, husle javorovo“, „Gréckokatolícke liturgické piesne v staroslovienčine“, účinkoval na albume „Od Tatier po Ipeľ“, mladé dievčatá zo Šumiaca účinkovali na albume „Mladé Horehronie spieva“. Súbor Šumiačan mal vo svojom repertoári desiatky, ba až stovky šumiackych piesni s najširším tematickým záberom v sólovej alebo zborovej podobe a niekoľko typických šumiackych tancov. Medzi tancami nechýbal remeňový, šorový, odzemok, hriabľovy, priadky, veselica, ženské koleso, kačeriná a iné. Na odzemky a tance s jánošíkovskou tematikou bol odborníkom najmä Juraj Čupka – Murár, prezývaný aj šumiacky Jánošík.

Keď v roku 1999 Ján Molent skončil svoje pôsobenie v Šumiačane, vedúcim sa stal MVDr. Šimon Károly, ktorý ho vedie dodnes.

Súčasný Šumiačan má premenlivo okolo 40 členov. Účinkuje v ňom niekoľko šumiackych generácií, hudobný sprievod tvorí cigánska ľudová hudba Pokošovcov.

Za 55. ročnú históriu sa v Šumiačane premlelo mnoho tanečníkov, spevákov a muzikantov. Viaceri z nich dominantne obohacovali súbor svojim talentom. Patrí sem Jozef Bošeľa, Pavol Ševčák, Michal Károly, Juraj Čupka – Murar, Ján Švajka, muzikanti Maťuchovci, Júlia Ďurčová, Mária Karolyová – Karolina a dlhoročný vedúci Ján Molent. Veľkú poctu si taktiež zaslúži Mária Margetová, ktorá ako jediná zakladajúca členka účinkuje v súbore až dodnes.