Diskusia s redaktorom:Bronto/Pravidlá významnosti

Výnimky

Bronto, lámem si hlavu nad tým, ako to spraviť tak, aby pravidlo povoľovalo aj výnimky. Slovo „výnimka“ je však asi v rozpore s pojmom „pravidlo“. Mali by sme nechať priestor na výnimky, nie? A ešte by som Ti chcel adresovať jednu námietku, ktorá by mohla byť vznesená: tá forma, ktorú vytváraš - je dostatočne zrozumiteľná? Nehovorím tu za seba, pretože mne sa to pozdáva. Malo by to byť spravené „blbuvzdorne“.--MichalT 20:16, 23. apríl 2009 (UTC)

Zatiaľ som nič nevytvoril, iba úvod, aj to možno ešte len dočasne...O výnimkách sa hlasuje, to tam dám potom niekde, treba premyslieť. Bronto 20:19, 23. apríl 2009 (UTC)

O akých výnimkách sa hlasuje? Ak budú v pravidle povolené výnimky, môže ich odobriť len konsenzus komunity. Jedna vec je kto a čo určuje, čo konsenzus je a druhá vec - povolením výnimiek nadobúda pravidlo vlastnosti odporúčania.--MichalT 20:29, 23. apríl 2009 (UTC)

Prečo? Výnimka sa môže pomerne presne definovať. Samozrejme, ak ju budeme schopní dopredu predpokladať. Inak pravidlo by samozrejme nemalo nedefinované výnimky pripúšťať... skôr by som tam šupol proces, ktorý by umožnil pravidlo v prípade nálezu nejakej nezrovnalosti alebo chyby komunitou upraviť - ak teda také čosi neexistuje všeobecne.--Rádiológ 05:16, 24. apríl 2009 (UTC)

Tak, to by bola všeobecná časť. Spomínaná výnimka je tam v §6, odkazuje na ňu napr. §1. Nemusí to tam byť. Treba sa rozhodnúť. Ale myslím, že keď sa tam dá, že musí súhlasiť 2/3 alebo 90 % hlasujúcich tak by to mohlo ostať. Okrem toho je tam kopa otáznikov a podobne. Hlavne sa treba rozhodnúť, či zakázať primárne zdroje (všetky alebo len niektoré; teraz tam zakázané nie sú, resp. pri nich som dal, že je ich treba väčší počet ako iných zdrojov) a čo s tými "okrajovými, zbežnými" atď. zmienkami, či zakázať aj tie (teraz tam zakázané nie sú, takisto som len dal, že ich treba väčší počet ako iných zdrojov). Nemám na to vyhranený názor. Takisto asi ešte dôjde k zmenám v tom, keď sa začlení do toho tá špecifická časť... Teraz si dám s tým trochu pauzu. Vyjadrite sa. Bronto 17:52, 24. apríl 2009 (UTC)

Teraz budem reagovať len na „dušu“ pravidla, nie na jeho literu. Aj keď ja väčšinou nemám problém porozumieť tomu, čo tu tvoríš, predpokladám, že väčšina ľudí bude hneď zo začiatku postavená proti Tvojmu návrhu. Predpokladaj námietky typu - čo tam robia tie paragrafy a sekcie, je to príliš dlhé a právnickou rečou písané (teda ťažšie porozumiteľné). Myslíš, že máš čo len minimálnu šancu na úspech? Mnohí budú voči Tebe stáť už len preto, že „Významnosť“ navrhuješ na pravidlo. Čo sa mňa týka, stále pokladám za lepšie riešenie ponechať významnosť ako odporúčanie s tým, že prejde diskusiou s cieľom nájsť konsenzus. S konsenzom možno predpokladať, že v súlade s odporúčaniami bude jednať väčšina redaktorov. BTW, ako si predstavuješ schvaľovanie tohoto návrhu pravidla? Po častiach?--MichalT 17:59, 26. apríl 2009 (UTC)

Po prvé: Stále som nepočul jediný aspoň na 10 % zmysluplný argument, prečo chceme mať text, ktorý nie je záväzný. Lepšie to znie keď sa to bude volať "odporúčanie"? Chceme mať text, o ktorom nikto nehlasoval? Alebo o čo ide? Rozmýšľa tu vôbec niekto? Po druhé: Pokiaľ ide o samotný text. Pôvodne som chcel len prevziať to, čo tam pôvodne bolo, ale pri najlepšej vôli ten text je, ako keby ho písali v osobitnej škole. Motá sa tam piate cez deviate, jazyk ako v škôlke, pri akokoľvek spore ti z pôvodného textu vyargumentujem, čo len chceš. Je to skôr ako keď mamička číta deťom rozprávkovú knižku. Samotné vety sú zrozumiteľnejšie, to môžem potvrdiť. Po tretie: A aký máš problém s tým, že sa odstavce očíslovali (pričom ja som tu niekde napísal, že to plánujem robiť)? To má byť vtip? Škodí to obsahu? Po štvrté: V prípade, že teda chceme ostať pri starom "duchu" toho textu, pravidlo naozaj nie je potrebné, lebo taký text je proste zdrap papiera a v prípade sporu nepoužiteľný, lebo absolútne vágny. Jediné čo z toho textu nejako matne vyplýva, je že teda treba aj nejaké zdroje a autor nemá mať na nich "záujem" (to citujem). Po štvrté: Ale keďže más zrejme pravdu v tom, že to nikto nemieni čítať, rozmýšľať nad tým atď., tak veľmi rád prenechám prácu iným, ale berte to tak, že v tom pôvodnom znení to ani nemusí byť a môžeme veselo o všetkom hlasovať a hádať sa ako doteraz. Bronto 19:20, 26. apríl 2009 (UTC) P.S.: Mohol by si vysvetliť, čo myslíš týmto "ponechať významnosť ako odporúčanie s tým, že prejde diskusiou s cieľom nájsť konsenzus. S konsenzom možno predpokladať, že v súlade s odporúčaniami bude jednať väčšina redaktorov."? Čiže: čo chápeš pod konsenzom iné ako nejakú formu hlasovania; kde je je napísané, že o pravidle nemôže byť "konsenzus"?; čo to má celé spoločné s tým, či je toto pravidlo alebo odporúčanie?; kto tvrdí, že sa o tomto texte nemá diskutovať a zas čo to má spoločné s tým, či to je pravidlo alebo odporúčanie? Chceš povedať, že keď sa o niečom nehlasuje a diskutuje, ale len diskutuje tak to je potom prijateľnejšie??? A stále som nepochopil, ako to, že nejaký text prijali povedzme 2/3 ľudí, ktorý je ale klasifivaný ako nezáväzný, mení to, že ten text je nazáväzný. Bronto 19:39, 26. apríl 2009 (UTC)

Z kadiaľ si vydedukoval, že ja mám niečo proti číslovaniu odstavcov? Prečítaj si ešte raz, čo som napísal. To, že pokladám mať odporúčanie za lepšie vyplýva takmer výlučne z toho, že si uvedomujem akú má toto šancu na úspech (obyčajný pragmatizmus, aj keď sa mi takýto prístup protivý). Najradšej by som tu mal niečo, čo je jasné a 100% záväzné. Veľa redaktorov však zastáva názor, že Wikipédia má poskytovať informácie takmer na všetko. Významnosť merajú populárnosťou niečoho. Uvedom si tiež, že ak by toto Tvoje malo byť odhlasované ako pravidlo, musel by nastať medzi redaktormi konsenzus. To však znamená ústupky. Si schopný ich robiť? Okrem toho, sú tu niektorí, ktorým vadí už len taká blbosť, že sa tu venujem pravidlám a diskusiám. K Tvojmu druhému príspevku. Áno, naivne predpokladám, že konsenzom v diskusii bude podľa odporúčania konať väčšina redaktorov. A áno, konsenzus je tiež len forma hlasovania. A áno, tieto moje argumenty postrádajú akúkoľvek konzistentnosť, lebo som skočil do niečoho, čomu som úplne nerozumel a tak len skáčem z jedného postoja na druhý!--MichalT 20:08, 26. apríl 2009 (UTC)

No áno, to posledné je pravda - k tomu toľko: Brainstorming je niekedy dobrá vec, ale musíme sa tu aj k niečomu dopracovať a takto to nepôjde. K tomu číslovaniu, ja som to pochopil tak, že keď si to tu vypichol (aj keď zdanlivo v mene iných), tak že ti to osobne vadí, lebo to je to objektívne ten najmenší problém. To číslovanie má tú výhodu, že to skracuje diskusie aj samotný text, lebo namiesto komplikovaného opisovania polohy pasáže v texte a opakovania pasáží textu jednoducho napíšem §x(y) a je to vybavené. Ad populárnosť: tá časť s populárnosťou tam bola aj doteraz, takže mi nie je jasné, prečo to spomínaš. Ad ústupky: Ale veď ja som len spresnil to, čo tam bolo doteraz, vyhodil som opakujúce sa pasáže a pridal som časť o tom, ako sa má postupovať, keď teda niekto skonštatuje, že článok x je asi nevýznamný (doteraz na to nebol postup žiaden) a vyzval som hore, aby ste sa vyjadrili. Vôbec sa tu nesnažím obsahovo na túto tému niečo presadiť, ja som práveže z tých, ktorí znesú aj málo významné články (inak povedané je mi to viac-menej jedno). Jediné, o čo sa snažím, je urobiť v tom texte formálne poriadok a keby ten starý text mal aj hlavu a pätu tak ho vôbec nemením (veď mi to písanie zabralo celé poobedie už aj tak sa na seba hnevám za tú stratu času). Takže: Nielen že som ochotný tam veci meniť, práveže vyslovene čakám, kedy sa aspoň vy dvaja vyjadríte k tým otáznikom v texte a podľa možnosti aj k veciam, ktoré som sa spýtal hore, aby bol aspoň konkrétny text bez zásadných otáznikov, o ktorom by sa potom dalo diskutovať. Hlavne ide o to výnimočné hlasovanie, primárne zdroje, zbežné zmienky, prípadne tie základné postupy z úvodu. Mne ja fakt jedno, čo tam bude, len to musí mať logiku. Bronto 22:54, 27. apríl 2009 (UTC)

Michal, dopredu by som to nezatracoval, podľa mňa to má ako pravidlo šancu na úspech pomerne veľkú. --Rádiológ 14:18, 27. apríl 2009 (UTC)

Bolo by dobré, keby sa tu ešte niekto vyjadril, či je to naozaj také nezrozumiteľné, aby som s tým nestrácal čas. Bronto 22:57, 27. apríl 2009 (UTC)

Na začiatok textu by sme mohli vložiť podobnú šablónu, akú majú na enWikipédii (this page in nutshell). Predbežný návrh textu: „Toto pravidlo v kocke: Wikipedická významnosť určuje tématické kritériá pre články nachádzajúce sa vo Wikipédii. Predmet článku musí spĺňať špecifické kritériá, alebo ak tieto nie sú určené, všeobecné kritériá. Žiadne pravidlo však nie je dokonalé a preto, ak si myslíte (a viete to aj argumentačne podložiť), že článok, ktorý chcete napísať, významný je, ignorujte akékoľvek tu uvedené kritériá a napíšte ho. O jeho zotrvaní vo Wikipédii sa bude hlasovať.“--MichalT 19:42, 11. máj 2009 (UTC)

Ešte jedna vec: Prihováram sa za to, aby sa obsah tohto pravidla namiesto významnosť nazval nejako inak, napríklad wiki-významnosť, wikipédiovská významnosť, encyklopedická wiki-významnosť, zdrojová významnosť... alebo hocijako inak, pretože opakovane sledujem, že ľudia v diskusiách pletú obyčajný, bežný význam slova významnosť s významnosťou definovanou v tomto pravidle. Bronto 23:29, 27. apríl 2009 (UTC)

Rozbor

Žiaľ som na tom s časom veľmi nakrátko a od 1. mája do 8. mája budem na Wikipédii nedostupný. Chcem však aspoň veľmi stručne napísať niekoľko viet:

§2 (2)

Nebol som a nie som administrátor, preto sa nemôžem k tomuto vyjadriť jednoznačne. Teda len otázky: Je vhodné pridať administrátorom ďalšiu právomoc mazať články z titulu nevýznamnosti? To predpokladá dobrú znalosť všeobecných a špecifických kritérií (ak bude toto pravidlo schválené; BTW: Je to realizovateľná požiadavka voči administrátorom?). Momentálne je administrátor z pohľadu právomocí niečo viac ako redaktor. Po schválení možnosti mazania z dôvodu nevýznamnosti sa rozdiel medzi nimi zväčší... Nemyslím si, že toto je vhodné riešenie. Možno by sa mohla pre tento účel vytvoriť nová šablóna, v ktorej by bol článok navrhnutý na zmazanie z dôvodu nevýznamnosti + odkaz na príslušný paragraf a odsek. Ak do dvoch týždňov nikto v diskusii nevznesie oprávnené námietky (ktoré nesmú (?) byť v rozpore s §4 a §5), článok môže administrátor vymazať. Takto bude mať za sebou aj odobrenie redaktorov a jeho funkcia bude čisto technická (v pôvodnom zmysle má okrem technickej funkcii aj rozhodovaciu funkciu, či daný článok spĺňa alebo nespĺňa kritériá). Ako som napísal, nevidím túto oblasť z pohľadu administrátora, tak by sa nejaký mohol vyjadriť (?). --MichalT 19:29, 29. apríl 2009 (UTC)

My články, ktoré považujeme za nevýznamné, mažeme bez hlasovania už teraz. Hlasovať dávame v prípadoch, kedy nie sme o nevýznamnosti presvedčení - ak mám hovoriť za seba, mažem len to, kde som skalopevne presvedčený, že daný článok je nevýznamný, pri najmenších pochybnostiach pridávam šablonu a prípadne dávam hlasovať. Ak by sa to urobilo tvojim spôsobom, prakticky o každom výmaze - s výnimkou jasného nezmyslu či vandalizmu - by bolo nutné hlasovať: administratíva okolo toho by znamenala plný úväzok jedného redaktora či admina, čo si pri počte aktívnych prispievateľov dnes nemôžeme podľa môjho názoru dovoliť. V podstate sa spoliehame na zdravý rozum a zodpovednosť administrátorov - to nie je ideálny stav. Ten tvoj návrh je právne čistejší, ale zavádza ďalšiu byrokraciu a administratívu, ďalšie zdržovanie. Bolo by to možné v prípade, že by sa o článku hlasovalo len veľmi krátko - tak max. 5 dní a rozhodovalo by sa jednoduchou väčšinou bez ďalších podmienok. To zas narušuje objektivitu hlasovania... je to ťažké rozhodnutie, čomu dať prednosť... zatiaľ by som to nechal na adminoch, kôli tomu, že to zjednodušuje prácu a pri jasných pravidlách nebudú mať veľký manévrovací priestor mazať hocičo... Ak nás tu bude viac, pokojne môžeme po čase prejsť na hlasovanie o každom mazaní.--Rádiológ 19:51, 29. apríl 2009 (UTC)

Nemyslím, že z toho, čo som napísal vyplýva, že o každom výmaze by sa hlasovalo. Prakticky si to predstavujem takto: Vznikne nový článok. Podľa mňa nespĺňa kritériá významnosti. Označím ho šablónou „Významnosť“. Od momentu takéhoto označenia majú redaktori dva týždne (napríklad) na to, aby uviedli, ktoré špecifické (alebo všeobecné) kritériá článok spĺňa (príklad z takejto diskusie: „Nesúhlasím. Predmet článku je významný, pretože spĺňa kritérium §5(6)“). Ak sa tak nestane, článok je možné vymazať. Nie teda potrebné vo väčšine prípadov hlasovať. Vyžadovala by sa argumentácia a odvolávanie sa na pravidlo (mimo témy: Rádiológ, môžeš vložiť odkaz na toto pravidlo do Dôležité II v posledných úpravách?).

Tak neviem, toto je dosť zásadná otázka. Nech sa vyjadria ešte ďalší. V praxi to vyzerá tak, že článok väčšinou (povedal by som prakticky vždy) nespĺňa významnosť a ešte kopu ďalších podmienok, takže sa automaticky maže vďaka tejto "kombinácii". To je potom ďalšia otázka (táto kumulácia nesplnení pravidiel wikipédie). Mne sa tiež zdá z praktického hľadiska súčasný stav prijateľný. Bronto 19:01, 25. máj 2009 (UTC)

Článok, ktorý administrátor zmaže a o ktorom sa nespustí záchranné hlasovanie, sa považuje istý čas (navrhované sú dva roky) za nevýznamný. Myslím, že je nesprávne stanoviť akýkoľvek časový horizont, v ktorom bude predmet zmazaného článku nevýznamný. Predmet môže časom nadobudnúť významnosť (napríklad odstupom času bude uznaný ako významný a vyjdu o ňom publikácie spĺňajúce všetky podmienky pre spoľahlivé zdroje). Nechal by som to otvorené, to znamená, nezakazoval by som možnosť napísať článok, ktorý bol pred tým zmazaný pre nevýznamnosť. Prípad, kedy by to bolo zneužité a niekto by vkuse uverejňoval článok, ktorý bol už pred tým niekoľkokrát zmazaný, je asi výnimočný (a v tom prípade máme páky, ako tomu zabrániť).--MichalT 18:30, 16. máj 2009 (UTC)

Do štrnástich dní (toto číslo je myslím v poriadku) sa môže iniciovať záchranné hlasovanie zmazaného článku. Ak bude článok hlasovaním uznaný za významný, bude pokladaný za významný dva roky (navrhovaný čas). Jednak je to nesprávna formulácia (po dvoch rokoch sa stáva nevýznamným) a potom, prečo tam opäť dávať časový horizont? Stanovme ako normu, že pri hlasovaní musí článok získať minimálne 3/5 väčšinu všetkých hlasov a ak sa tak stane, zostane mu štatút významnosti už nastálo. Keďže takéto hlasovanie prebieha v situácii, kedy paragrafy §4 a §5 nepokrývajú významnosť sporného predmetu článku, vzniká tým precedens, ktorý sa neskôr môže novelizáciou začleniť do špecifických alebo všeobecných kritérií.--MichalT 18:30, 16. máj 2009 (UTC)

Môj názor:

• §2 Odsek 2: Nevýznamnosť po právoplatnom zmazaní môže byť 2 roky. Zmazanie by mohlo byť možné vrátiť nie len do 14 dní od zmazanie ale kedykoľvek, otázne je, čo s opakovaným hlasovaním. Či počkať 2 roky alebo umožniť opakovať takéto hlasovanie aj skôr.--Pelex 09:33, 25. máj 2009 (UTC)

Pelex, nevýznamnosť po právoplatnom zmazaní by nemala platiť dva roky. Dôvod som uviedol: predmet článku sa môže stať v danom časovom rozpätí významným.--MichalT 20:07, 19. jún 2009 (UTC)

K tomu prvému: Tak to navrhujem zmeniť tak, že dva roky sa nemôže hlasovať (treba to tam dať, aby tu niekto s tým neotravoval, už sme mali všelijaké indivíduá), ale že sa môže opakovať hlasovanie aj pred uplynutím dvoch rokov, ak sa zmenili zdroje, ktoré sú k dispozícii.

K tej iniciácii záchranného hlasovania: Môže byť aj kedykoľvek, neviem prečo som tam dal 14 dní.

Ad "bude pokladaný za významný" - neviem, prečo by to malo byť zlá formulácia (Z vety "2 roky významný" nevyplýva, že tretí rok je nevýznamný), ale asi je nejasná, myslené to je tak, že sa nemôže 2 roky hlasovať o jeho nevýznamnosti (nakoniec to tam môžem takto priamo napísať). Zmysel toho by mal byť jasný, zabrániť zbytočným hlasovaniam. Bronto 19:22, 25. máj 2009 (UTC)

Súhlasím. Ak navrhovateľ hlasovania neuvedie spoľahlivé zdroje, ktoré činia predmet článku významným, dva roky sa predmet článku považuje za nevýznamný. To samozrejme platí za predpokladu, že pred tým bol predmet hlasovaním uznaný za nevýznamný. K tretiemu: treba to formulovať jasnejšie.--MichalT 20:07, 19. jún 2009 (UTC)

§2 (3)

Nemyslím si, že je takéhoto redaktora potrebné obmedzovať. Jedná sa len o vloženie šablóny; rozhodnutie o zmazaní neuskutoční on. --MichalT 19:29, 29. apríl 2009 (UTC)

Súhlasím --Rádiológ 19:53, 29. apríl 2009 (UTC)

Plánujem Ti toho napísať viac, len maj strpenie.--MichalT 19:29, 29. apríl 2009 (UTC)

Ja sa k tomuto vrátim, len teraz nemám veľmi čas. Bronto 20:34, 11. máj 2009 (UTC)

No tak s tým zásadne nesúhlasím, práve nedávno nám sem niekto práve nasrdený paušálne vkladal do článkov šablónu bez zdroja. Ide o zabránenie vandalizmu a zlomyselnostiam.. a nakoniec aj neskúsenosti nejakého nováčika. Bronto 19:25, 25. máj 2009 (UTC)

Ak bude šablóna vkladaná vandalom, nezabrániš jej vloženiu žiadnym pravidlom. To sa týka aj tej zlomyseľnosti. Čiže v týchto dvoch prípadoch stráca Tvoja argumentácia váhu. Čo sa týka tretieho (neskúsenosť nováčika), nepovažujem to tiež za opodstatnené, pretože rovnako ako teraz môže ktokoľvek zmazať napríklad vloženú šablónu „Na revíziu“, tak môže ktokoľvek zmazať neskúsenosťou nováčika vloženú šablónu „Významnosť“. Tu by som však dodal: za predpokladu, že uvedie presne, ktoré kritérium významnosti spĺňa.

§2 (4)

Namiesto tých otáznikov môžeme dať napríklad štrnásť dní. Nerozumiem však, prečo si v tomto odseku napísal ten druhý bod (do y?dní...), keď výsledkom bude tak či tak hlasovanie(?). Ak do štrnástich dní nebude článok označený príslušnou šablónou zmazaný, bude sa hlasovať a to bez ohľadu na to, či niekto počas tých štrnástich dní uviedol nejaké argumenty pre to, prečo by článok nemal byť zmazaný. Tak mi to aspoň vyplýva zo znenia textu. O tom dvojročnom ohraničení som sa už vyjadril vyššie.--MichalT 19:25, 16. máj 2009 (UTC)

• §2 Odsek 4: Počet dní X a Y by mohol byť rovnaký a to 30 dní. Počet dní Z by mohol byť 15, ale toto hlasovanie by malo prebiehať nasledujúcich 14 dní a aby bol na 30. deň jasný výsledok.--Pelex 09:33, 25. máj 2009 (UTC)

§2 (5)

Tu je len chyba v číslovaní paragrafov.--MichalT 19:25, 16. máj 2009 (UTC)

§ 3

Chyby v číslovaní paragrafov. Okrem toho to vyzerá tak, že administrátor môže text presunúť do iného článku bez akéhokoľvek zdôvodnenia (§2 (2) hovorí len o administrátorovi) avšak pre záchrannom hlasovaní musí redaktor uviesť argumenty pre presun? To je dosť čudné.

Ja som v § 2 prehadzoval poradie tých paragrafov, teraz už neviem ako to bolo. Takže moment. Bronto 18:09, 25. máj 2009 (UTC)

No...to je len kodifikácia súčasného stavu (okrem tých potrebných argumentov v prospech presunu pri záchrannom hlasovaní). Odsek 2 predpokladá, že to je samozrejmý prípad a že administrátor je príčetný; takto spravidla administrátori mažú články úplne bez prenosu (lebo je to článok úplne nevýznamný), ale občas ich obsah presunieme podľa uváženia inde - nemusí to urobiť priamo ten administrátor. Tým, že sa tam nehlasuje, ani nemá reálne kto veľmi argumentovať v prospech prenosu obsahu. Naopak odsek 4 je pre sporné prípady, kde významnosť nie je taká evidentná, tak tam je skôr možné, že sa článok zmaže, ale obsah sa napriek tomu zachová. Tak nejako to bolo myslené. Bronto 18:34, 25. máj 2009 (UTC)

§ 4

VKV si zadefinoval len pre sporný predmet (prvý odsek). Ak článok nespĺňa špecifické kritériá významnosti, jeho predmet sa automaticky stáva sporným a musí spĺňať všeobecné kritériá?--MichalT 19:25, 16. máj 2009 (UTC)

Tejto otázke nerozumiem. "Sporný" je tu len legislatívna skratka pre predmetný, teda "ten o ktorý ide". Neznamená to vyslovene, že je zlý, ak ti ide o to. Môžeme výraz sporný nahradiť iným, ale veď je tam dosť jasná definícia.Bronto 18:48, 25. máj 2009 (UTC)

Primárne zdroje a zbežné zmienky

Ale prosím vás vyjadrite sa hlavne k týmto veciam: Majú byť paušálne zakázané primárne zdroje ako zdroj pre významnosť alebo to mám nechať tak ako som to tam navrhol v aktuálnej verzii ? Ešte mi dodatočne napadlo, že pre aktuálne témy nie je možné zakázať napríklad novinové články a to sú primárne zdroje...To som tam ani nezohľadnil.

Po druhé, čo s tými "zbežnými zmienkami" a podobne. Po prvé, ako to vymedziť? Po druhé, zakázať ich úplne ako zdroj pre významnosť alebo to nechať tak ako som navrhol v aktuálnej verzii? Bronto 19:31, 25. máj 2009 (UTC)

"povrchné/triviálne zdroje/zmienky" podľa mňa môžu byť použité, nesmú však figurovať ako jediný zdroj. Teda musia byť doplnené o nejaký sekundárny.

"Primárne zdroje" určite nezakazovať. Podľa mňa je jedno koľko ich je, ale je nutné okrem nich uviesť aj aspoň 1 sekundárny zdroj. Výnimkou by mali byť jedine aktuálne predmetmi/udalosťami, o ktorých zatiaľ sedundárne zdroje neexistujú.--Pelex 20:28, 25. máj 2009 (UTC)

Ak sa mám držať tézy, podľa ktorej významnosť je určená existenciou sekundárnych zdrojov (pretože týmto svet rozhodol, že daný predmet je povšimnutiahodný) - až na nejaké výnimky; jednu si uviedol - potom primárne zdroje v žiadnom prípade nerozhodujú, či je predmet významný alebo nie. Primárne zdroje podľa tohoto možno použiť až po uvedení sekundárnych zdrojov a slúžia predovšetkým faktografickým účelom. Na tomto mieste však treba asi povedať, že to zrejme platí vo väčšine prípadov. K ďalšiemu sa vyjadrím neskôr.--MichalT 20:07, 19. jún 2009 (UTC)

Návrhy úprav

§2

• v §2, odsek 2 by som vyhodil... takto zmazaný článok sa potom dva roky(?) považuje za nevýznamný. Je to radikálne, a nikde nie je napísané, že o týždeň nenadobudne významnosť podľa niektorého z ďalších pravidiel (napr. skupina vydá CD a podobne). Ako prevencia pred opakovaným pridávaním sú tu správcovia a príp. represie v podobe blokov. Ďalej by som tam navrhol príslušné ďalšie zmeny a celý odsek by potom znel takto:

• (2) Článok, ktorý je podľa názoru niektorého administrátora podľa §4 resp. §5 jednoznačne nevýznamným článkom, môže tento administrátor bezodkladne zmazať s tým, že nevýznamnosť uvedie ako dôvod na zmazanie v zhrnutí úprav. Zmazanie možno zvrátiť, t.j. článok obnoviť, ak je do 14 dní od jeho zmazania iniciované záchranné hlasovanie a výsledkom tohto hlasovania je nevymazanie článku resp. významnosť sporného článku (podľa Pravidiel o hlasovaní). Takto obnovený článok sa potom 6 mesiacov automaticky považuje za významný a nemožno dať o jeho zmazaní z dôvodu spochybnenej významnosti znovu hlasovať.

• Dôvod zmazania nie je možné uviesť v diskusii článku, lebo sa samotným článkom bude zmazaná aj jeho diskusia.--MichalT 19:29, 2. marec 2010 (UTC)

• Opravené.--Rádiológ 22:37, 11. marec 2010 (UTC)

• v §2, odsek 3 by som neobmedzoval časom činnosti, stačí registrácia

• (3) Ak redaktor, ktorý je na Wikipédii registrovaný, považuje niektorý článok za článok, u ktorého nie je jednoznačné, či ide o významný článok podľa §4 či §5, označí ho šablónou {{Významnosť}}. Následne je možný buď postup podľa odseku 2 alebo postup podľa odseku 4.

• v §2, odsek 4 by som dal nasledovné časové úseky:

• (4) Ak pre článok označený šablónou Významnosť nastane situácia, že nebol zmazaný podľa odseku 2 a

• do 7 dní od umiestnenia šablóny nebol upravený do podoby svedčiacej o jeho jednoznačnej významnosti podľa §4 alebo §5, bude správcom po uplynutí časovej lehoty zmazaný
• do 7 dní niektorý redaktor tvrdí, že je článok významný napriek nesplneniu §4 alebo §5 a uvedie zmysluplné argumenty, ktoré by oprávňovali hlasovanie o výnimočnej významnosti podľa §6, po uplynutí časovej lehoty môže správca príslušné hlasovanie iniciovať. K rozhodnutiu musí správca pristupovať nanajvýš zodpovedne a objektívne zvážiť všetky pre a proti bez ohľadu na svoj subjektívny názor. Komunita môže zvážiť a hlasovaním rozhodnúť o konkrétnom správcovi, ktorý bude o tomto bode rozhodovať. Prípadné rozhodnzutie o hlasovaní by malo byť výnimočné - o významnosti či nevýznamnosti my mala rozhodnúť argumentačná diskusia a súlad alebo nesúlad článku s pravidlami o významnosti. Článok, ktorý v hlasovaní prejde ako významný, sa potom 6 mesiacov automaticky považuje za významný a nemožno dať o jeho zmazaní z dôvodu spochybnenej významnosti znovu hlasovať. Článok v hlasovaní neúspešný bude zmazaný.

• §2, odsek 5 by som len mierne upravil:

• (5) Za záchranné hlasovanie v zmysle tohto pravidla sa považuje:

• v prípade sporu o interpretáciu § 4 resp. §5: hlasovanie o vymazaní alebo nevymazaní článku z dôvodu nevýznamnosti
• inak: hlasovanie o výnimočnej významnosti (§ 6)

• (6) Záchranné hlasovanie je možné aj pred vznikom článku. Jeho výsledok je rovnako záväzný ako záchranné hlasovanie o existujúcom článku, za predpokladu, že hlasujúci neboli mylne informovaní o obsahu, názve a zdrojoch plánovaného článku. Hlasovanie sa potom interpretuje ako hlasovanie o nezaradení sporného článku.

Poznámky: Máme všeobecne Pravidlá o hlasovaní? Ak nie, treba urobiť. --Rádiológ 16:47, 2. marec 2010 (UTC)

Môžeš uviesť konkrétne, čo myslíš tými všeobecnými pravidlami?--MichalT 19:29, 2. marec 2010 (UTC)

Máme nejaké pravidlo upravujúce hlasovanie? Ako dlho sa hlasuje, koľko minimálne ľudí sa musí zúčastniť, aká veľká musí byť víťazná väčšina? Stupne dôležitosti? --Rádiológ 19:35, 2. marec 2010 (UTC)

Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie. Vasiľ 19:36, 2. marec 2010 (UTC)

Posledná úprava

Naposledy sa o tomto diskutovalo v marci 2010 a aj posledné úpravy na stránke boli v marci 2010. Quo vadis? Rudko 11:28, 11. január 2011 (UTC)

To je jednoduché, každý na to kašle, radšej sa tu hádame o každý jeden článok. --Rádiológ 11:42, 11. január 2011 (UTC)

Tak keď to niekto začal, tak by to mal aj dokončiť alebo vymazať. Nechcem povedať, že to je jednoduché, ale už rok to svieti na portále komunity a už do toho vyše 9 mesiacov nikto ani neťukol. Rudko 11:52, 11. január 2011 (UTC)

Mohli by sme to už uzavrieť alebo aspoň odstrániť z šablóny Pomôž, nech to tu nestraší. --Wizzard 08:44, 11. marec 2011 (UTC)

Prepáč, ale čo dokončiť? Dokončené to je, bolo to dané na diskusiu komunite, ktorej je to zrejme fuk. Nikto sa poriadne nezapojil, navrhnutých pár nevýznamných zmien...a zdochol pes. --Rádiológ 21:25, 11. marec 2011 (UTC)