Diskusia s redaktorom:Vierka1706/pieskovisko

SAMUEL ORMIS Patrí medzi predstaviteľov slovenskej pedagogiky. Narodil sa 1. júla 1824 v malom gemerskom mestečku v Revúcej v rodine drobného remeselníka. Vzdelanie: stredoškolské vzdelanie nadobudol na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr na lýceu v Bratislave- získal dvojročný teologický kurz. Tu usilovne navštevoval aj prednášky z pedagogiky. Vlastnú pedagogickú činnosť začal ako vychovávateľ. Po jednoročnej vychovávateľskej práci pôsobil na lýceu v Banskej Štiavnici. Ormis si s nevšedným záujmom všímal sociálne pomery banskobystrických baníkov, prostredníctvom tlače sa snažil upozorniť na krivdy, ktorých sa dopúšťali úradníci voči baníkom. Po odchode z Banskej Štiavnice (1853) nastúpil na miesto stredoškolského profesora v Rožňave (1854-1856), kde vyučoval matematiku, fyziku. Odtiaľ sa po dvojročnom pôsobení odchádza do Nižnej Slanej za evanjelického farára (1856-1863). Ormisová pedagogická činnosť vrcholí na slovenskom gymnáziu v Revúcej (1863-1874), kedy sa z jeho iniciatívy zriadi pri gymnáziu učiteľský seminár na prípravu učiteľov pre ZŠ. Popri pedagogickej práci sa venoval aj výchove dospelých. V Revúcej z jeho podnetu vznikli ekonomicko-sociálne organizácie (spolky): Vzájomná pomocnica, Potravný spolok a nakladateľský spolok. Pedagogické myslenie Ormisa vychádza z týchto základných princípov: národnosť, humanizmus, demokratickosť. Požaduje, aby sa vzdelanie sprístupnilo všetkým, a to nielen základné, ale aj vyššie. Vyžadoval výchovu pre ženy, ktorým sa á dostať také vzdelanie, aby mohli zastať i dôležité činnosti v spoločnosti, ako je povolanie napr. učiteľské a lekárske. Pedagogická literárna tvorba Samuela Ormisa: zahrňuje učebnice, knižné publikácie a články uverejnené v dennej tlači, v časopisoch a práce zanechané v rukopisoch. Učebnice reálií: Krátky zemepis (1850)

               Stručný prirodopis 
               I. diel Živočíchopis (1851)
               Šlabikár

Najvhodnejším pedagogickým dielom S. Ormisa je Výchovoveda pre seminaristov a rodičov (I. diel Chovoveda-1871 a II.diel Učboveda- 1874). Do tlače pripravil aj tretí diel pod názvom Spôsoboveda, ktorý sa zachoval len v rukopise. - slúžila kandidátom učiteľstva pripravujúcim sa na učiteľskom seminári a pre potreby učiteľov, V I diele: - povaha všeobecnej pedagogiky

         - zaoberá sa cieľom, úlohami, potrebami a obsahom výchovy, výchovnými prostriedkami, disciplínou.

II.diel:- problematika teórie vyučovania,

      - týmto spisom sa hlásil k pedagogickému odkazu J. A. Komenského

Pedagogika ako veda o výchove sa podľa Ormisa môže úspešsne rozvíjať len vtedy, keď bude využívať poznatky z iných vedných disciplín, menovite z psychológie. Písal články z pedagogickou problematikou do slovenských časopisov: O vychovávaní dítek- Slovenský pozorník (1853) Domáca ženská výchova- Živena (1872) Viaceré jeho práce ostali len v rukopisoch.