Preskočiť na obsah

Disociačná konštanta kyseliny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyseliny a zásady
Acidobázická homeostázaAcidobázická reakciaAmfotérna zlúčeninaAutoprotolýza vodyDisociačná konštantaExtrakciaFrustrovaný Lewisov párFunkcia kyslostiHammettova funkcia kyslostiChirálna Lewisova kyselinaKatalýza Lewisovou kyselinouKonjugovaný párKyselinapHProtónová afinitaRovnovážna chémiaSila kyselínTitráciaTlmivý roztokZásada
Druhy kyselín
Brønsted–LowryLewisAkceptorMinerálneOrganickéOxidySilnéSlabéSuperkyselinyPevné
Druhy zásad
Brønsted–LowryLewisDonorOrganickéOxidySilnéSlabéSuperzásadyNenukleofilné

Disociačná konštanta kyselín označuje kvantitatívnu mieru sily kyseliny v roztoku. Je to rovnovážna konštanta pre chemickú reakciu štiepenia protónu:

Táto reakcia sa v kontexte acidobázických reakcií označuje ako disociácia. Látka je všeobecná kyselina, ktorá sa štiepi na , konjugovanú zásadu danej kyseliny, a vodíkový katión, . Tento systém je v rovnováhe, ak sa koncentrácie zložiek nemenia v čase, pretože dopredná i spätná reakcia prebiehajú rovnakou rýchlosťou.[1]

Disociačná konštanta tohto procesu je potom definovaná ako[2]

respektíve ju možno zapísať i ako

kde hodnoty v hranatých zátvorkách reprezentujú koncentráciu danej zložky v rovnováhe.[3] Pre jednoduchý príklad, slabá kyselina s Ka = 10−5 má log Ka = -5, takže jej pKa = 5. Kyselina octová má v rovnováhe Ka = 1.8 x 10−6, takže jej pKa je 4,755. Vyššie Ka odpovedá silnejšej kyseline, ktorá sa v rovnováhe viac disociuje. Pre vhodnejšiu logaritmickú škálu platí opak, nižšie pKa znamená silnejšiu kyselinu.

Obdobná rovnica platí pre zásady.[2] Pre reakciu

je disociačná konštanta definovaná ako

a teda

Hodnota pKb sa označuje ako disociačná konštanta zásad.[2]

Rovnovážna konštanta

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Rovnovážna konštanta

Disociácia kyseliny sa správne zapisuje ako reakcia s rozpúšťadlom, napríklad[2]

Rovnovážna konštanta tejto reakcie je potom rovná[2]

a adekvátne je pK rovná

Pre zriedené roztoky však platí, že koncentrácia rozpúšťadla (v tomto prípade vody) sa prakticky nemení, takže ju možno zahrnúť priamo do konštanty. Odtiaľ pochádza zápis pre disociačnú konštantu kyselín, a podobne je to i pre zásady.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. WHITTEN, Kenneth W.; GAILEY, Kenneth D.; DAVIS, Raymond E.. General Chemistry. 4th. vyd. [s.l.] : Saunders College Publishing, 1992. Dostupné online. ISBN 0-03-072373-6. S. 660.
  2. a b c d e f KOTLÍK, Bohumír; RŮŽIČKOVÁ, Květoslava. Chémia v kocke I. 1. vyd. Bratislava : Art Area, 2002. ISBN 80-88879-96-5.
  3. PETRUCCI, Ralph H.; HARWOOD, William S.; HERRING, F. Geoffrey. General Chemistry. 8th. vyd. [s.l.] : Prentice Hall, 2002. Dostupné online. ISBN 0-13-014329-4. S. 667–8.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Acid dissociation constant na anglickej Wikipédii.