Distribuovaný výpočet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Distribuovaný výpočet je výpočet rozdelený na viac menších, menej náročných úloh, pre rýchlejšie vybavenie požiadavky zadanej programu. Možno ho použiť len pri výpočtoch, ktorých algoritmus sa dá paralelizovať – previesť na paralelnú verziu, kedy vzájomne nezávislé časti výpočtu bežia súčasne.

Výpočet sa dá distribuovať buď na úrovni operačného systému s presmerovaním softvérových vlákien na iných členov výpočtového clustera, alebo priamo v réžii programu, ktorý sa nainštaluje v podobe mnohých klientov na každý z počítačov tvoriacich výpočtový cluster.

Medzi typické výpočty, ktoré je vhodné riešiť ako distribuované, patrí analýza veľkého množstva štatistické dáta, „spätné inžinierstvo“ DNA, modelovanie štruktúry bielkovín, generovanie fraktálov, alebo skúmanie vesmírneho vlnenia na prítomnosť rádiového signálu mimozemšťanov (SETI). Najznámejšou infraštruktúrou pre distribuované výpočty je program BOINC.