Drakunkulóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Na obrázku je použitá zápalka na vytiahnutie vlasovca z ľudskej nohy

Drakunkulóza je ochorenie spôsobené vlasovcom medinským (Dracunculus medinensis).

K nákaze dochádza vypitím vody, v ktorej sú perloočky alebo veslonôžky infikované larvami vlasovca. Prv sa neprejavujú žiadne symptómy.[1] Približne po roku začne nakazená osoba pociťovať bolestivé pálenie, keď samička vlasovca začne v pokožke tvoriť zapuzdrenie, obvykle na dolnej končatine. O niekoľko týždňov neskôr začne z pokožky vyliezať červ. Počas tejto doby môže byť chôdza alebo práca obtiažna. Úmrtie spôsobené ochorením je veľmi zriedkavé.[2]

Človek nie je jediným druhom, u ktorého dochádza k nákaze vlasovcom medinským. K nákeze môže dôjsť aj napríklad u psov a mačiek.[3] Červ má jeden až dva milimetre v priemere a dospelá samička má dĺžku 60 až 100 centimetrov (samčeky sú oveľa kratšie).[4] Vajíčka dokážu mimo tela človeka prežiť až tri týždne. Predtým musia byť vajíčka požité perloočkami. Larva môže v tele perloočky prežívať štyri mesiace. Aby sa teda ochorenie v oblasti udržalo, musí každý rok dôjsť k nákaze človeka. Diagnózu ochorenia možno obvykle stanoviť na základe príznakov a symptómov ochorenia.

Súčasťou prevencie je včasná diagnóza ochorenia a následná prevencia styku poranenia s pitnou vodou. Medzi ďalšie snahy o prevenciu patrí zlepšenie prístupu k čistej vode alebo filtrácia vody, pokiaľ nie je čistá. Filtrácia cez tkanú látku je obvykle dostačujúca. Kontaminovanú pitnú vodu je možné ošetriť chemickým prípravkom temefos, ktorý larvy vlasovca zabije. Voči ochoreniu neexistuje žiadny liek či očkovanie. Červa je možné v priebehu času pomaly vyťahovať navíjaním na paličku. Vredy, ktoré sa v priebehu rastu červa tvoria, môžu byť infikované baktériami. Aj niekoľko mesiacov po vybratí červa môže byť miesto stále bolestivé.

V roku 2013 bolo ohlásených 148 prípadov nákazy. Toto číslo je v prudkom kontraste s 3,5 miliónmi prípadov v roku 1986. Ochorenie sa dnes vyskytuje už len v štyroch krajinách v Afrike, oproti 20 krajinám v 80. rokoch 20. storočia. Najviac postihnutou krajinou je Južný Sudán. Pravdepodobne pôjde o prvé parazitné ochorenie, ktoré sa podarí vyhubiť.

Drakunkulóza je známa už od dávnych čias.[5] Zmienka o nej je uvedená už v egyptskom lekárskom spise Ebersov papyrus, ktorý pochádza asi z roku 1550 pred Kristom. Názov drakunkulóza je odvodený z latinského „strádanie spôsobené malými dráčikmi“, zatiaľ čo názov „guinejský červ“ vznikol až keď sa Európania prvýkrát objavili na guinejskom pobreží západnej Afriky v 17. storočí. Druh príbuzný vlasovcovi medinskému spôsobuje ochorenie aj u iných druhov zvierat. Zdá sa, že tento iný druh nespôsobuje nákazu u človeka. Drakunkulóza je klasifikovaná ako zanedbávaná tropická choroba (NTD).[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KNIGHT, Richard. Guinea worm disease (dracunculiasis). [s.l.] : Oxford University Press, 2010-05. Dostupné online. S. 1160–1162.
  2. CAIRNCROSS, Sandy; TAYEH, Ahmed; KORKOR, Andrew Seidu. Why is dracunculiasis eradication taking so long?. Trends in Parasitology, 2012-06, roč. 28, čís. 6, s. 225–230. Dostupné online [cit. 2022-08-30]. DOI10.1016/j.pt.2012.03.003. (po anglicky)
  3. Guinea Worm Cases Fell 50% in 2020, Carter Center Reports [online]. The Carter Center, [cit. 2023-08-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Manson's tropical diseases. [Philadelphia?] : [s.n.], 2014. (Twenty-third edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-7020-5306-1.
  5. HUTCHINSON, Jeff; MACK, Raquel; PEREZ KOEHLMOOS, Tracey. Lessons for Health Equity: Military Medicine as a Window to Universal Health Insurance. NAM Perspectives, 2016-11-28, roč. 6, čís. 11. Dostupné online [cit. 2022-08-30]. ISSN 2578-6865. DOI10.31478/201611a.
  6. The 17 neglected tropical diseases [online]. Human Rights Documents online, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.