Energetická certifikácia budov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Certifikácia efektívneho hospodárenia s energiami je už nevyhnutnou súčasťou kolaudačného konania, ale vyžaduje sa aj pri predaji, kúpe alebo prenájme budovy. Značne ovplyvňuje trhové ceny pri predaji a investíciách pri kúpe.

Na Slovensku platí od 1. januára 2018 povinnosť vykonávať energetickú certifikáciu zo zákona č. 555/2005, ktorý definuje hospodárnosť budov z hľadiska energetiky. Výhodou kategorizácie budov je vedomie o energetickej hospodárnosti budovy pri predaji, prenájme alebo kúpe. V súčasnosti je nutné spĺňať aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť.

Primárnym cieľom certifikácie je zvýšiť záujem o kúpu a stavbu nízkoenergetických domov, avšak aj o renováciu starších budov a ich zníženie spotreby energie. Tento trend výrazne ovplyvňuje aj ceny nehnuteľností.

Certifikácia energetického hospodárenia je povinná:

  • pri prenájme budovy
  • pri predaji budovy
  • pri dokončení novej budovy a tiež renovácii existujúcej budovy

Energetická certifikácia zahŕňa techniku prostredia ako vykurovanie, ohrev vody, vetranie, klimatizácia a osvetlenie. Certifikát energetického hospodárenia vyžadujú rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, nemocnice, školské budovy, hotely, reštaurácie, športové haly, malo a veľkoobchodné budovy a iné budovy, ktoré využívajú energiu.

Z tejto povinnosti sú vylúčené historické budovy a pamätníky, náboženské budovy, v ktorých sa odohráva obrad, dočasné budovy, priemyselné budovy a dielne, budovy s rozlohou menšou ako 50 m štvorcových úžitkovej plochy a bytové budovy, ktoré sa nevyužívajú celoročne.

Výstupom certifikácie energetického hospodárenia budov je energetický štítok, ktorý dokumentuje spotrebu energií. Podľa certifikátu je budova zaradená do energetickej triedy s odporúčaniami na možné zlepšenia ohľadom energetického hospodárenia.

Vo fáze projektovania je energetický štítok forma hodnotenia na povolenie stavby, v realizačnej fáze podporuje získanie kolaudačného povolenia.

Výpočet energetickej hospodárnosti budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Energetická hospodárnosť zobrazuje reálne množstvo spotreby energetických potrieb, ktoré súvisia s bežným užívaním budovy. Číselné ukazovatele celkovej spotreby energie a tvorby CO2 zobrazujú výpočet per annum. Metóda výpočtu je presne definovaná vo vykonávacej vyhláške k uvedenému zákonu a vychádza z exaktných technických noriem (napr. STN EN 15603, STN EN 13790, súboru noriem STN EN 15316-x a iných).

Doba platnosti certifikátu energetického hospodárenia[upraviť | upraviť zdroj]

Certifikát k energetickému hospodárenia sa môže využívať maximálne 10 rokov, pokiaľ neboli riešené zásahy do budovy ako stavebné úpravy a zmeny technického zariadenia budovy, ktoré vplývajú na výsledky energetickej hospodárnosti.

Získanie energetickej certifikácie budov[upraviť | upraviť zdroj]

Energetický certifikát môže poskytnúť len odborne spôsobilá osoba s poverením na energetickú certifikáciu. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI). Získanie odbornej spôsobilosti je podmienené úspešnými výsledkami skúšok pred skúšobnou komisiou.

Definujeme viacero typov odbornej spôsobilosti:

  • tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov
  • vykurovanie a prípravu teplej vody
  • vetranie a klimatizáciu
  • elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.

Na energetickú certifikáciu je oprávnený aj energetický audítor, avšak musí spĺňať podmienky spôsobilej osoby na energetickú certifikáciu.

Povinnosti vlastníka budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Objednávku a platbu za vykonanie energetickej certifikácie musí vykonať vlastník budovy. Vlastník je tiež povinný uchovávať tento certifikát po dobu jeho platnosti.

Pri predaji budovy sa odovzdáva certifikát novému majiteľovi. Pri prenájme je povinný vlastník budovy poskytnuť nájomníkovi osvedčenú kópiu platného energetického certifikátu.

Okrem toho je vlastník povinný:

  • zaistiť po významnej obnove budovy regulované zásobovanie teplom
  • zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia budovy
  • umiestniť energetický štítok v priestore budovy na mieste prístupnom všetkým užívateľom

Kategorizácia energetických tried[upraviť | upraviť zdroj]

Budovy sú podľa spotreby energií a emisií CO2 zaradené do energetických tried od A po G. A trieda preukazuje najvyššiu hospodárnosť, naopak trieda G poukazuje na minimálnu hospodárnosť. Nové a renovované budovy musia spĺňať energetickú hospodárnosť v rozmedzí od A po B.

Nevyhnutnosť energetických certifikátov na trhu s nehnuteľnosťami[upraviť | upraviť zdroj]

Výhodou energetických certifikátov je orientácia na trhu s nehnuteľnosťami. Získanie nehnuteľnosti s lepšou hospodárnosťou energiami je výhodné pre investorov, developerov, kupujúcich ale naopak certifikát zvyšuje cenu nehnuteľnosti pri predaji, čo ocenia predávajúci, inzerenti a prenajímatelia.

Energetický certifikát vyjadruje kvalitu budovy pri spotrebe energií. Čím nižšia spotreba energií, a teda hospodárnejší objekt, tým nižšie prevádzkové náklady. Energetický certifikát zobrazuje aj lepší technický stav.

Certifikáty energetickej hospodárnosti zvyšujú úroveň transparentnosti na trhu, inzerent sa vyjadrí pravdivo o energetickej triede, kupujúci si to môže overiť pri kúpe budovy. Základným predpokladom je, aby hodnoty uvedené v certifikátoch boli správne, t. j. overiteľné a kontrolovateľné. Zmena celkového stavu fondu budov bude možná iba vtedy, keď nebude možné vyprojektovať budovu s vysokou mernou spotrebou energie, ktorá nesplní energetickú triedu A alebo B, alebo takúto budovu nebude možné skolaudovať.

Proces energetickej certifikácie budovy[upraviť | upraviť zdroj]

  • kontakt a informácie o budove
  • obhliadka
  • spracovanie energetického certifikátu
  • zaslanie certifikátu a podpísanie dokladov

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]