Epidurálny hematóm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Epidurálny hematóm frontálne vpravo, zobrazený počítačovou tomografiou

Epidurálny hematóm je lokálne nahromadenie krvi medzi plochou kosťou lebky a tvrdou mozgovou plenou (lat. dura mater, ďalej v texte skrátene dura). Je pomerne zriedkavou (1-4%), no potenciálne smrteľnou komplikáciou poranenia hlavy. Príčinou vzniku epidurálneho hematómu je poškodenie tepny (90% prípadov, najčastejšie arteria meningea media) alebo žilového splavu (10%) kosteným fragmentom pri zlomenine lebky. U malých detí a starých ľudí je zriedkavý, postihuje 4x častejšie mužov.

Epidurálny hematóm má šošovkovitý tvar, ktorý je z vonkajšej strany ohraničený kosťou a z vnútornej durou. Za normálnych okolností tento priestor neexistuje a vzniká až tlakom krvi, ktorá duru od kosti „odlepí“. Je takmer vždy ohraničený švami, pretože dura v týchto miestach veľmi pevne adheruje na kosť. Určitú výnimku tvoria deti, kde cca 10% epidurálnych hematómov švy prekračuje.

Zriedkavejší venózny epidurálny hematóm vzniká pri poranení splavov a obvykle sa preto vyskytuje na vrchole (konvexite) alebo na báze lebečnej dutiny. Je menší, zväčšuje sa pomalšie a tým, že vzniká poškodením stredočiarových štruktúr sa často „rozlieva“ od splavov na obe strany.

Klinické prejavy[upraviť | upraviť zdroj]

Typický priebeh krátkeho bezvedomia po úraze, nasledovaného niekoľkohodinovým bezpríznakovým obdobím a potom opätovnou stratou vedomia sa vyskytuje len asi u polovice postihnutých. Častými prejavmi sú zhoršujúca sa bolesť hlavy, nevoľnosť, zvracanie a následná postupná strata vedomia. Vzhľadom k polohe a veľkosti býva tiež častejšie pri zobrazovacích vyšetreniach prehliadnutý.

Diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Metódou prvej voľby na potvrdenie alebo vylúčenie epidurálneho hematómu je počítačová tomografia hlavy (mozgu) bez podania kontrastnej látky. Zobrazí sa ako hyperdenzná kolekcia šošovkovitého vzhľadu (ten závisí od miesta a roviny rezu) v priestore medzi kosťou a mozgom (extraaxiálne). Približne v 30% prípadov sa v hematóme zobrazujú hypodenzné oblasti pripomínajúce vzdialene vír (tzv. príznak víru) - je to prejav akútneho krvácania do hematómu, znamená horšiu prognózu a potrebu okamžitého neurochirurgického zákroku. Pri spojení so zlomeninou napr. čelových prínosových dutín môže obsahovať i vzduch.

Diferenciálna diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Typický epidurálny hematóm nerobí diagnostické ťažkosti. Odlíšiť ho treba najmä od subdurálneho hematómu, ktorý má pomalší rozvoj príznakov, polmesiačikovitý tvar a šíri sa na väčšiu plochu prekračujúc švy. Oba sa môžu vyskytovať súčasne u jedného pacienta.

Prognóza a liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Prognóza závisí od miesta epidurálneho hematómu, od toho či je príčinou poškodenie tepny alebo žily a od prítomnosti aktívneho krvácania. Zásadným faktorom je rýchla diagnóza a neurochirurgická liečba, v tom prípade je úmrtnosť ne túto diagnózu menšia ako 5%.

Liečba spočíva v odsatí hematómu. Len výnimočne malé a už nekrvácajúce epidurálne hematómy je možné riešiť konzervatívnou cestou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSBORN, Anne G. Osborn´s Brain: imaging, pathology, and anatomy. Salt Lake City, Utah : Amirsys Pub, 2013. ISBN 978-1-931884-21-1. Kapitola Primary effects of CNS trauma, s. 16-19. (po anglicky)