Epoxidové číslo
Epoxidové číslo sa odvodzuje od ekvivalentnej hmotnosti epoxidu (EHE) alebo hmotnosti na epoxid a je mierou obsahu epoxidu v epoxidovej živici alebo epoxidovom reaktívnom riedidle alebo glycidyléteri.[1] Toto je dôležitý parameter, pretože umožňuje určiť správny zmiešavací pomer epoxidového systému s tužidlom.[2] Ekvivalentná hmotnosť epoxidu sa zvyčajne meria najprv a vykoná sa titráciou. Štandardná testovacia metóda je ASTM D1652, hoci ju niektoré štáty USA upravili.[3] Ekvivalentná hmotnosť epoxidu môže byť definovaná ako: počet gramov epoxidovej živice potrebný na získanie 1 mólu epoxidových skupín.[4] Hodnota epoxidu je definovaná ako počet mólov epoxidovej skupiny na 100 g živice.[5]
Príklady výpočtov
[upraviť | upraviť zdroj]Polyoxypropyléndiglycidyléter, reaktívne riedidlo s obchodným názvom Diluent F, má priemernú molekulovú hmotnosť 1000 a funkčnosť 2, takže ekvivalentná hmotnosť epoxidu je 1000/2 = 500. Hodnota epoxidu je definovaná ako počet mólov epoxidovej skupiny na 100 g živice. Takže ako príklad s použitím epoxidovej živice s molárnou hmotnosťou 382, ktorá má 2 móly epoxidových skupín na mól živice, EHE = 382/2 = 191 a epoxidová hodnota sa vypočíta takto: 100/191 = 0,53 ( tj epoxidové číslo živice je 0,53).[6]
Alternatívne techniky
[upraviť | upraviť zdroj]Existujú metódy využívajúce prístroje, ktoré nepoužívajú tradičné titračné techniky na stanovenie ekvivalentných hmotností epoxidu.[7]
Pozri aj súvisiace testovacie metódy
[upraviť | upraviť zdroj]- Číslo kyslosti
- Amínová hodnota
- Hydroxylové číslo
- Jódové číslo
- Peroxidová hodnota
- Hodnota zmydelnenia
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KARSA, David R; DAVIES, W. D. Waterborne coatings and additives. 1. vyd. Cambridge, Spojené kráľovstvo : Royal Society of Chemistry, 1995. ISBN 0-85404-740-9. (po anglicky)
- ↑ "How do you know how much hardener to mix with how much resin?:Ask the Doctor" [online]. [Cit. 2022-09-12]. Dostupné online. Archivované 2022-09-13 z originálu. (po anglicky)
- ↑ "Determining Epoxide Equivalent and Amine Value of Resins" [online]. Texas.gov, [cit. 2022-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SPYROU, Emmanouil. Powder coatings chemistry and technology. 3., rev. vyd. Hanover : Vincentz Network, 2012. ISBN 978-3-86630-884-8. S. 129. (po anglicky)
- ↑ Howarth, GA. Master of Science thesis "The synthesis of a legislation compliant corrosion protection paint system, based on waterborne epoxy, urethane and oxazolidine technology". April 1997 Imperial College London Chapter 2.1.1 page 32
- ↑ MÜLLER, Bodo. Coatings formulation : an international textbook. Hannover : Vincentz, 2006. ISBN 3-87870-177-2. S. 111. (po anglicky)
- ↑ BAUER, Ronald S. Epoxy Resin Chemistry. Zväzok 114. WASHINGTON, D. C. : AMERICAN CHEMICAL SOCIETY, 1979-12-03. (ACS Symposium Series.) ISBN 978-0-8412-0525-3. DOI:10.1021/bk-1979-0114.ch007 (po anglicky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BRUINS, Paul F. Epoxy resin technology. New York, USA : Interscience Publishers, 1968. Dostupné online. ISBN 0-470-11390-1. (po anglicky)
- FLICK, Ernest W. Epoxy resins, curing agents, compounds, and modifiers : an industrial guide. 2. vyd. New Jersey, USA : Noyes Publications, Park Ridge, 1993. Dostupné online. ISBN 0-8155-1708-4. (po anglicky)
- LEE, Henry; NEVILLE, Kris. Handbook of epoxy resins. 2. upravené. vyd. New York, USA : McGraw-Hill, 1987. Dostupné online. ISBN 0-07-036997-6. (po anglicky)
Externý odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]- Amines (Introduction to Chemistry) [online]. courses.lumenlearning.com, [cit. 2022-08-28]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Epoxy value na anglickej Wikipédii.
