Etnická špecifickosť frazémy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Etnická špecifickosť frazémy je spočíva vo fakte, že obraznosť frazém, ktorá je ich základom, nie je len hlbším postihnutím situácií po vecnej stránke, lebo prezrádza pritom aj optiku, zorný uhol, etnické hľadisko a mentalitu danej pospolitosti, ako sa to všetko odráža v hlbšom chápaní a riešení životných situácií, a to práve význačne charakteristicky. Preto sa frazeológia pokladá za idiomatické jadro jazyka danej komunity. Frazeológia svojím spôsobom dokumentuje povahu daného jazykového spoločenstva, špecifickosť jeho života, kultúry a histórie. Paradoxné je však pritom, že túto etnickú príznakovosť pociťujú skôr cudzinci než domáca sféra. Tak sa dá vysvetliť, že sa takto prirodzeným tlakom – na jednej strane komunikačných potrieb a – na druhej pohotovej ponuky frapantných, vhodných cudzích frazém v etnických kontaktoch, domáci fond obohacuje. Prebraté frazémy sa stávajú pritom súrodou zložkou domáceho fondu frazém, až tak, že sa začínajú pokladať za rovnako idiomatické (p. autochtónnosť frazém). Zdá sa teda, že v tejto veci viacej rozhoduje autentickosť frazém než ich autochtónnosť. Porov. aj idiomatickosť frazém.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.