Zobrazenie zdroja stránky Etán

{{Infobox Chemická zlúčenina
|Názov = Etán
|Obrázok = Ethan Lewis.svg
|Obrázok2 = Ethane-3D-vdW.png
|Synonymá = dimetyl, metylmetán, hydrid etylu
|Vzorec = {{chem|C|2|H|6}}
|Molekulová hmotnosť = 30,07
|CAS = [http://www.emolecules.com/cgi-bin/search?t=ss&q=74-84-0&c=0&v= 74-84-0]
|Teplota topenia = −182,76 °C / 90,39°K
|Teplota varu = −88,6 °C / 184,55 °K
|Trojný bod = −182°C<br/>11.10<sup>−6</sup> [[Bar (jednotka)|bar]]
|Hustota = 1,212 kg/m<sup>3</sup> (plyn)
|Vzhľad = bezfarebný plyn
|Kritický bod = 32 °C<br/>49 bar
|Skupenské teplo topenia = 0,583 kJ/mol
|Entropia topenia = 6,46 J/mol.K
|Skupenské teplo vyparovania = 10 kJ/mol
|Rozpustnosť = vo vode: 4,7 g/100 ml
|Teplota vzplanutia = −135 °C
|Teplota samovznietenia = 515 °C
|Medze výbušnosti = 3 %{{--}}12,5 %
| GHS zdroj         = 
| piktogram GHS     = {{GHS|02|04}}
| heslo GHS         = 
| vety H            = 
| vety EUH          = 
| vety P            = 
| UE zdroj          = 
| piktogram UE      = {{Výstraha|F+}}
| vety R            = 
| vety S            = 
| NFPA 704          = {{NFPA 704|Horľavosť = 4|Zdravie = 1|Reaktivita = 0}}
| NFPA 704 zdroj    = 
|url = [http://webbook.nist.gov/cgi/cbook.cgi?ID=C74840&Units=SI Nist WebBook]
}}

'''Etán''' je druhý najjednoduchší [[uhľovodík]] (v homologickom rade [[alkán]]ov) po [[metán]]e. Jeho sumárny chemický vzorec je C<sub>2</sub>H<sub>6</sub>. Pri bežnom tlaku a teplote je to [[plyn]] bez farby a zápachu. Etán sa priemyselne izoluje zo [[zemný plyn|zemného plynu]] a ako vedľajší produkt [[ropa|ropnej rafinácie]]. Najviac sa používa ako petrochemická surovina pri výrobe [[etylén]]u.

== Dejiny ==
Etán bol prvýkrát synteticky pripravený v roku 1834 [[Michael Faraday|Michaelom Faradayom]], ktorý rozložil [[elektrolýza|elektrolýzou]] [[octan draselný]]. Výsledný produkt tejto reakcie si ale pomýlil s [[metán]]om a ďalej ho už neskúmal. Počas rokov 1847{{--}}1849 v snahe potvrdiť teóriu radikálov v [[organická chémia|organickej chémii]] [[Hermann Kolbe]] a [[Edward Frankland]] vyrobili etán redukciami etylkyanidu a etyljodidu s [[draslík]]om a tak, ako to robil Faraday, elektrolýzou vodných octanov. Títo si však zmýlili etán ([[dimér]] metylu) s metyl radikálom. Túto chybu opravil v 1864 [[Carl Schorlemmer]], ktorý ukázal, že produktom všetkých týchto reakcií bol v skutočnosti etán.

Názov etánu pochádza z názvu [[éter]]u (vtedy názvu pre [[dietyléter]]).

== Chemické vlastnosti ==
V laboratóriu môžeme etán jednoducho pripraviť Kolbeho elektrolýzou, kde elektrolyzujeme vodný roztok [[octan]]ovej soli. Na [[anóda|anóde]] sa acetát oxiduje a vytvára sa [[oxid uhličitý]] a metylové radikály. Vysoko reaktívne metylové radikály sa spájajú (dimerizujú) na etán:

: CH<sub>3</sub>COO<sup>−</sup> → CH<sub>3</sub>• + [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]] + [[elektrón|e<sup>−</sup>]]
: CH<sub>3</sub>• + •CH<sub>3</sub> → C<sub>2</sub>H<sub>6</sub>

Iná metóda je oxidácia [[anhydrid kyseliny octovej|anhydridu kyseliny octovej]] [[peroxid]]mi, ktorá je konceptuálne veľmi podobná.

Chémia etánu taktiež zahŕňa hlavne reakcie voľných radikálov. Etán reaguje s [[halogén]]mi, predovšetkým s [[chlór]]om a [[bróm]]om, halogenáciou voľnými radikálmi. Táto reakcia prebieha propagáciou etylového radikálu:

: C<sub>2</sub>H<sub>5</sub>• + [[chlór|Cl<sub>2</sub>]] → [[etylchlorid|C<sub>2</sub>H<sub>5</sub>Cl]] + Cl•
: Cl• + C<sub>2</sub>H<sub>6</sub> → C<sub>2</sub>H<sub>5</sub>• + [[kyselina chlorovodíková|HCl]]

Pretože halogenizované etány sa môžu podrobiť ďalšej halogenácii voľnými radikálmi, tento proces vytvára zmes rôznych halogenizovaných produktov. V chemickom priemysle sa musia použiť selektívnejšie chemické reakcie na výrobu konkrétnych dvojuhlíkových uhľohalogénov.

== Použitie ==
Hlavné využitie našiel etán v chemickom priemysle pri výrobe [[etylén]]u [[krakovanie|krakovaním parou]]. Keď sa uhľovodíky zmiešajú s parou a rýchlo zahrejú na veľkú teplotu (900 °C a viac), ťažké uhľovodíky sa lámu na ľahšie a [[nasýtený uhľovodík|nasýtené uhľovodíky]] sa menia na [[nenasýtený uhľovodík|nenasýtené uhľovodíky]]. Etán sa preferuje pri výrobe etylénu, pretože krakovanie etánu je celkom selektívne na etylén, pokým krakovanie parou ťažších uhľovodíkov dáva zmes chudobnejšiu na etylén a bohatšiu na ťažšie [[alkén]]y ako napríklad [[propylén]] a [[butadién]], ale aj na [[arén]]y.

Experimentálne sa etán podrobuje výskumu ako možná surovina pre iné chemikálie. Oxidačná chlorácia etánu sa dlho zdá ako ekonomicky vhodnejšia cesta k výrobe [[vinylchlorid]]u ako chlorácia etylénu. Veľa technologických procesov sa už patentovalo na túto výrobu, ale nízka selektivita vinylchloridu a korozívne podmienky reakcie (používa sa zmes obsahujúca [[kyselina chlorovodíková|kyselinu chlorovodíkovú]] pri teplotách vyšších ako 500°C) predstavujú stále prekážky pri uvedení do praxe. V súčasnosti INEOS má v prevádzke pilotné zariadenie na výrobu vinylchloridu z etánu s kapacitou 1000 ton ročne vo Wilhemshavene v [[Nemecko|Nemecku]].

Podobne [[Saudská Arábia|saudskoarabská]] spoločnosť SABIC oznámila vybudovanie zariadenia na výrobu [[kyselina octová|kyseliny octovej]] oxidáciou etánu s kapacitou 30 000 ton ročne v Yanbu. Ekonomická výhodnosť takéhoto procesu môže byť ale závislá na nízkej cene etán blízko saudskoarabských ropných polí a nemusí byť už taká konkurencieschopná s [[karbonylácia|karbonyláciou]] [[metanol]]u inde na svete.

Etán sa môže použiť aj ako chladivo v kryogenických chladiacich systémoch. V oveľa menšej miere sa používa vo vedeckom výskume kvapalný etán na vitrifikáciu vzoriek obsahujúcich vodu na elektrónový mikroskop. Tenký film vody rýchlo ponorený do kvapalného etán pri -150°C alebo menej zamrzne rýchlejšie, ako stihne voda skryštalizovať. Takéto rapídne zmrazenie neporuší štruktúru mäkkých materiálov nachádzajúcich sa v kvapalnom stave, ako by ju porušili [[ľad]]ové kryštály.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Ethane}}

[[Kategória:Alkány]]