Európa (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Európa, autor:Simon Vouet (1590 – 1649)

Európa alebo Európé alebo zastarano Europe (starogr. Εὐρώπη – Európé, lat. Europa) bola dcéra sidonského kráľa Agénora (v Ovidiových Premenách nazývaná "Agénorovna") a jeho manželky Télefassy.

Kráľovská dcéra bola taká krásna, že sa do nej zahľadel sám Zeus. Vedel, že rada a často chodieva so svojimi družkami na pastviny kráľovských stád. Aby oklamal svoju manželku Héru, premenil sa na pekného bieleho býčka, krotkého, mierneho, s malými rožkami. Európa si ho hneď všimla, prekonala obavy, podala mu trs trávy, pohladila ho. Býček sa položil na bok do trávy a pohľadom ju priamo pozýval na posadenie. Európa neodolala. Hneď ako si sadla, býček s ňou pomaly išiel k moru, potom do neho vstúpil a prechádzal sa pri kraji. Za chvíľu ale postúpil do hlbšej vody a kým sa Európa spamätala, plával na šíre more. Breh sa rýchlo vzďaľoval a Európa bola vydesená. Držala sa ho za rohy, volala na svoje priateľky, plakala, ale márne. Zeus preplával more a na veľkom ostrove Kréta sa premenil späť na boha. Európa mu porodila troch synov: Minoa, ktorý sa neskôr stal krétskym kráľom, syna Sarpédóna, ktorý sa stal kráľom Lykie a Radamantha, neskoršieho člena podsvetného súdneho tribunálu. Z vôle Dia sa Európa vydala za krétskeho kráľa Asteria.

Jej meno nebolo nikdy zabudnuté, pripomína ju navždy názov svetadielu Európa.

Jej bratia sa volali Kadmos, Foinix, Kilix, Fineus a Thasos. Keď bola Európa unesená, jej otec bol nešťastný a vyslal svojich synov, aby sestru hľadali a bez nej sa domov nevracali. Bratia blúdili svetom, ale márne. Domov sa nevrátili. Rovnako neúspešný bol najstarší z nich, Kadmos. Obrátil sa na veštiareň v Delfách, kde dostal odpoveď. Keď vyjde z Delf, uvidí mladú jalovičku a tú bude nasledovať. Kam si ona ľahne do trávy, má Kadmos založiť nové mesto a to bude jeho novým domovom. Stalo sa a Kadmos jalovičku nasledoval na veľkom kuse sveta. Keď si ľahla do trávy, vzdával vďaky bohom a chcel vzdať obeť vládcovi neba i zeme. Keď jeho služobníci šli pre živú vodu, v jaskyni v hlbokom lese narazili na hrozného draka, obľúbenca boha vojny Area. Drak služobníkov zahubil. Kadmos išiel po ich stopách, zbadal miesto tragédie a zaútočil statočne na draka veľkým balvanom, oštepom napusteným jedom a nakoniec ho ubodal.

Zjavila sa mu bohyňa Aténa, jeho ochrankyňa a povedala mu, aby zoral pôdu a zasielať dračie zuby. Z nich vyrastie ľud jeho budúceho kráľovstva. Keď to Kadmos urobil, z brázd sa vynárali ozbrojení muži, ktorí sa vzájomne pobili, zostalo ich nažive iba päť. Pridružili sa k Kadmovi a on s ich pomocou založil na tom mieste slávne mesto Téby. Za zabitie draka musel Kadmos niekoľko rokov slúžiť Areovi a až potom sa mohol ujať vlády.

Dodnes je mýtus o únose Európy predmetom záujmu učencov i archeológov. Stále sa udržuje presvedčenie, že na Kréte je treba hľadať počiatok európskej kultúry a Krétu mnohí považujú za "najväčšiu záhadu dejín".

Mýtus o Európe lákal umelcov po celé tisícročia.

  • Z antických obrazov je najzachovalejší Únos Európy, nástenná maľba v Pompejách (dnes v neapolskom Národnom múzeu)
  • Z dôb renesancie je slávny Únos Európy od Tiziana (okolo r. 1559, dnes v Bostone)
  • Rovnomenný obraz Paola Veroneseho (po r. 1555, dnes v Dóžovom paláci v Benátkach)
  • Jedno z najvýznamnejších zobrazení únosu Európy pochádza od Rembrandta (z r. 1632, dnes v Berlínskom štátnom múzeu).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Európa na českej Wikipédii.