Ferdinand Fellner
| Ferdinand Fellner | |
 architekti Hermann Helmer a (vpravo) Ferdinand Fellner | |
| Narodenie | 19. apríl 1847 Viedeň |
|---|---|
| Úmrtie | 22. marec 1916 (68 rokov) Viedeň |
| Odkazy | |
| Commons |  Ferdinand Fellner |
Ferdinand Fellner mladší (* 19. apríl 1847, Viedeň - † 22. marec 1916, tamže) bol rakúsky architekt.
Život Ferdinanda Fellnera
Fellner sa narodil ako syn viedenského architekta a stavebného podnikateľa Ferdinanda Fellnera str. Štúdium architektúry ukončil vo Viedni a v roku 1870 nastupuje do firmy svojho otca, ktorú vedie aj po jeho smrti. So svojou manželkou Katarínou mal Fellner dve deti, Melániu a Ferdinanda (prezývaného „Ferry“ – tiež architekt) Ferdinand Fellner zomiera 22. marca 1916 vo Viedni a tri roky na to zomiera aj Herman Helmer.
Ateliér Fellner a Helmer
V roku 1873 zakladá spolu s Hermanom Helmerom spoločný ateliér. Koncom 19. storočia jeden z najznámejších architektonických ateliérov vo Viedni, ktorý sa špecializoval hlavne na projektovanie divadelných budov. Navrhli a naprojektovali za 43 rokov svojej spolupráce viac ako 200 stavieb, ktoré boli väčšinou realizované na území bývalého Rakúsko-Uhorska. Fellner a Hellmer vyvinuli akýsi typ divadla s dobrým dispozičným a technickým riešením, tieto divadlá slúžia až dodnes. Z výtvarného hľadiska ide o architektúru eklektickú, s prekypujúcim remeselným dekórom, využívajúce neskoršie renesančné a barokové formy, v posledných dielach tiež secesné. Častými spolupracovníkmi ateliéru pri výzdobe interiérov a exteriérov budov boli aj významný umelci svojej doby – Gustáv Klimt a Ernest Klimt, Franz Matsch, Hans Makartn a iný.
Vďaka bezpečnostných hľadísk bola firma Fellner a Helmer vyhlásená za firmu, ktorá mala prijateľné ceny a presne dodržovali termíny a preto získali architekti zákazky na radu ďalších stavieb rôzneho využitia a účelu (projektovali bytové domy, obchodné domy, vily, paláce a zámky a iné). Fellner a Hellmer pracovali po celý život spolu, takže nemožno oddeliť ich autorský vklad u budov.
Hlavné diela
- Mestské divadlo vo Viedni (1872)
- Ľudové divadlo v Budapešti (1874)
- Historická budova Slovenského národného divadla v Bratislave (1882)
- Štátna opera v Prahe (1886–1887)
- Palác grófa Károlyiho v Budapešti
- Secesné divadlo v Mladej Boleslave (1906-1909)
Zdroje
- OBUCHOVÁ Viera a kol.; Pamiatky Bratislavy, Bratislava 1988, str. 21–22
- MORAVÁNSZKY Ákos; Die Architektur der Donaumonarchie, Corvina 1988, Maďarsko, str. 53–55
- http://www.deutschefotothek.de/kue09000078.html