Fickove zákony

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Fickove zákony opisujú difúziu.

Zákony sú pomenované podľa nemeckého lekára a fyziológa s matematicko-fyzikálnym vzdelaním Adolfa Eugena Ficka (* 1829 – † 1901), ktorý ich v roku 1855 odvodil.

Prvý Fickov zákon[upraviť | upraviť kód]

Prvý Fickov zákon hovorí, že rýchlosť difúzie je daná látkovým množstvom látky, ktorá prejde za časovú jednotku určitú plochou.

Difúzny tok[upraviť | upraviť kód]

Fickov zákon opisuje difúzny tok rozpustenej látky v rovnovážnom stave.

,

J je hustota toku, je gradient koncentrácie, D je difúzny koeficient.

Slovné vyjadrenie: hustota toku je úmerná gradientu koncentrácie.

Rýchlosť difúzie[upraviť | upraviť kód]

– koncentračný spád
– teplotná závislosť difúzneho koeficientu

Závisí na teplote, čase, aktivačnej energii (aktivačná energia je energia potrebná k uvoľneniu atómov z kryštálovej mriežky).

Druhý Fickov zákon[upraviť | upraviť kód]

Druhý Fickov zákon hovorí, že časová zmena koncentrácie látky v danom mieste je priamo úmerná priestorovej zmene gradientu koncentrácie,pričom konštantou úmernosti je difúzny koeficient D. Platí pre neustálený stav.

Difúzny koeficient D je konštantou,charakterizujúcou ako ľahko daná látka difunduje do prostredia.

Konštanta D závisí na:

  • teplote – pri vyššej teplote je difúzia rýchlejšia;
  • viskozite
  • veľkosti častíc (čím väčšie, tým pomalšia)

D nadobúda hodnôt cca 1,10−9 pre nízkomolekulárne látky, 1,10−12 pre veľké molekuly.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku První Fickův zákon na českej Wikipédii.