Preskočiť na obsah

Fosfátovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Fosfátovanie (iné názvy parkerizácia, parkerizovanie, bonderizácia, bonderizovanie) je chemická úprava povrchu ocele za účelom zvýšenia korozivzdornosti a zlepšenia priľnavosti pre ďalšie povrchové úpravy. Je jedným z najrozšírenejších spôsobov chemickej úpravy povrchu ocele, pri ktorom sa na povrchu vytvárajú vo vode nerozpustné kryštalické terciárne fosforečnany zinku, železa a mangánu. Fosfátová vrstva neposkytuje sama o sebe oceľovým výrobkom dostatočnú ochranu proti korózii, a preto sa vždy dodatočne upravuje konzervačnými prostriedkami, nátermi, voskami, impregnovaním zriedeným lakom a pod. Dôležitou vlastnosťou fosfátových povlakov je ich schopnosť viazať na seba organické látky - napríklad plastické mazivá alebo impregnačné oleje, ktoré významne chránia proti korózii. Fosfátovanie vytvorí ochrannú vrstvy o hrúbke ca 2 µm. Uskutočňuje sa ponorením do kúpeľa s následným oplachom, pasiváciou a oplachmi. Odmasťovanie sa uskutočňuje pri teplotách od 30 do 60 °C.

Druhy fosfátovania

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mangánaté fosfátovanie (v kúpeli MnPh) - slúži ako pomocná klzná vrstva pri zábehu otáčavých súčastí prevodoviek, motorov, a pod.
  • Železnaté fosfátovanie (v kúpeli FePh) - nízkoteplotné
  • Zinkové fosfátovanie (v kúpeli ZnPh) - môže byť aplikované na železné, oceľové, hliníkové i pozinkované povrchy