Frans Erens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Frans Erens
holandský kritik a prozaik
holandský kritik a prozaik
Narodenie23. júl 1857
Schaesberg
Úmrtie5. december 1935 (78 rokov)
Houthem-Sint Gerlach
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Frans Erens

Maria Joseph Franciscus Peter Hubertus (Frans) Erens (* 23. júl 1857, Schaesberg – † 5. december 1935, Houthem-Sint Gerlach) bol holandský literárny kritik a prozaik. Patril k literárnej skupine Tachtigers.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Erens navštevoval školu Rolduc v Kerkrade, neskôr študoval právo v Leidene, Bonne, Paríži a Amsterdame. Promoval v roku 1888. Od roku 1889 pôsobil ako advokát. V roku 1897 sa stal súdnym úradníkom vo Veghelu, neskôr v Oostburgu. Od roku 1901 sa plne venoval literárnej činnosti. Býval na niekoľkých miestach v Holandsku a od roku 1927 v Houtheme.

Od roku 1883 publikoval kritiky a eseje prevažne na tému modernej francúzskej literatúry. Od 1886 roku pracoval pre De Nieuwe Gids. V období 1896 až 1897 a od roku 1909 bol jeho spolueditorom.

V roku 1880 sa zdržiaval v Paríži a zoznámil sa s radom autorov ako bol Maurice Barres a Joris-Karl Huysmans.

Od roku 1895 písal hlavne reportáže o miestach, ktoré navštívili. Bol tiež prekladateľom (Augustinus, Thomas à Kempis a Jan van Ruusbroec).

V období 1985 až 2001 bola na jeho počesť udeľovaná literárna cena pomenovaná po ňom.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1893 - Dansen en rhytmen
  • 1906 - Litteraire wandelingen
  • 1912 - Gangen en wegen
  • 1922 - Toppen en hoogten
  • 1922 - Vertelling en mijmering
  • 1924 - Litteraire overwegingen
  • 1928 - Litteraire meeningen
  • 1931 - Stille steden
  • 1938 - Vervlogen jaren

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frans Erens na holandskej Wikipédii.