Permakultúra
Permakultúra je praktickou metódou komplexného dizajnu udržateľných ľudských sídiel nasledovaním vzorov prírody.
Počiatky
Uprostred 70-tych rokov dvaja Austrálčania, Dr. Bill Mollison a David Holmgren, začali rozvíjať idey, ktoré dúfali že bude možné použiť pre vytváranie stabilných poľnohospodárskych systémov. Bola to odozva na rapídny nárast použitia deštruktívnych povojnových priemyselných metód, ktoré znečisťovali krajinu a vodu chemickými jedmi, znižovali biologickú rozmanitosť a spôsobovali straty biliónov ton pôdy z predtým úrodných pozemkov. Výsledkom bol dizajnérsky prístup zvaný “permakultúra”, ktorý bol prvýkrát zverejnený v publikácii Permaculture One v roku 1978.
Čo je permakultúra?
Pôvodný význam pojmu permakultúra () bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t.j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permakultúra má tri hlavné piliere:
- Zdieľaná etika vo forme “starostlivosti o zem”, “starostlivosti o ľudí” a “spravodlivých podielov” (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.
- Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.
- Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do “vzoru” alebo “plánu akcie”, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov.
Po vydaní publikácie Permaculture One Mollison a Holmgren podrobne rozpracovali tieto idey prostredníctvom navrhovania stoviek permakultúrnych pozemkov a organizovaním týchto informácií do podrobnejších kníh. Mollison prednášal vo vyše 80-tich krajinách a jeho dvojtýždňový Kurz Dizajnu vyškolil stovky študentov. Do začiatku 80-tych rokov sa tento koncept posunul od dizajnu prevažne zameraného na poľnohospodárske systémy smerom k viac úplnému holistickému procesu dizajnu pre tvorbu udržateľného prostredia ľudí.
Do stredu 80-tych rokov sa mnohí zo študentov stali úspešnými praktikmi a začali vyučovať a v krátkom čase vznikli permakultúrne skupiny, projekty, asociácie a inštitúcie vo vyše 100 krajinách.
Permakultúra je dnes dobre stabilizovaná po celom svete a je niekoľko inšpirujúcich príkladov jej použitia. Zimbabwe má 60 škôl navrhnutých použitím permakultúry, s národným tímom pracujúcim v rámci oddelenia rozvoja školských osnov. Najvyšší komisár OSN pre utečencov vypracoval správu o využití permakultúry v situáciách utečencov po úspešnom použití v táboroch v Južnej Afrike a Macedónii. Kmeň v Peru sa dostal spod rastúcej závislosti na štátnej podpore k sebestačnosti a podpore iných kmeňov. Vojenská základňa v USA sa transformuje na eko-biznis park a raj divočiny.
Počas mnohých rokov od jej skoncipovania pemakultúra ukázala, že je úspešným praktickým prístupom dizajnu udržateľných systémov a môže byť použitá v každej klimatickej a kultúrnej oblasti.
Odporúčaná literatúra
- Mollison, Bill a Reny Mia Slay (1991): Úvod do permakultúry, vyd. Permakultura(CS) v r. 1999
- Whitefield, Patrick (1993): Permakultura v kostce, vyd. nakladatelství Synergie
- Fukuoka, Masanobu (1978): Revolúcia jednej slamky (Úvod do farmárčenia prírodnou metódou), vyd. Nadácia Zelená alternatíva v r. 1996