Generativizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Generativizmus je koncepcia N. Chomského, ktorá vznikla v USA koncom 50. rokov 20. storočia ako explicitné odmietnutie metodologických východísk behaviorizmu a ktorá pripisuje zásadnú dôležitosť vrodeným predpokladom používania jazyka a jazyk chápe ako mentálny jav (preto sa generativizmus pokladá za mentalizmus).

Chomsky maximálne akcentoval prv známy predpoklad, že k vrodeným biologickým a psychickým dispozíciám človeka patrí vysoko špecializovaný mechanizmus umožňujúci osvojovanie a používanie jazyka; v spolupráci s psychológmi, najmä s G. A. Millerom, potom postuloval hypotézu, že štruktúra každého jazyka je týmto mechanizmom do značnej miery determinovaná, takže štúdium jazykovej štruktúry je prostriedkom k poznávaniu vrodeného mechanizmu.

Najsilnejším argumentom hypotézy o vrodenom mechanizme bola rýchlosť a ľahkosť, s akou si dieťa jazyk osvojí napriek celej jeho zložitosti (ktorá sa obzvlášť markantne prejavuje pri pokusoch o explicitný opis jazykového systému). V chápaní generativistov vrodený mechanizmus predstavuje súbor pravidiel, ktoré človeku umožňujú tvoriť nekonečný počet viet a rozumieť vetám, ktoré nikdy nepočul. Úlohou psycholingvistiky bolo tieto pravidlá exaktne formulovať.

Základný postulát generatívnej psycholingvistiky - priorita vrodených predpokladov používania jazyka - bol teoreticky ďalej rozpracovaný v pojmoch jazyková kompetencia a jazyková performancia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.