Hafling

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hafling 2 deň po pôrode

Hafling alebo haflinger je plemeno koňa.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Hafling pochádza z Tirolských Álp v Rakúsku, kde pravdepodobne vznikol krížením malých horských plemien a orientálnych koní. Existuje viacero názorov o plemenách, z ktorých bol hafling vyšľachtený, no prevláda názor, že to boli hlavne plemená norik, hucul a arabské kone. Isté je, že prvé haflingy žili už v roku 1282. Pomenovanie hafling však dostali až na prelome 19. a 20. storočia, podľa obce Hafling pri Merane. Za plemenníka moderného chovu haflinga sa považuje svetlohnedý polokrvný žrebec Folie.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa vo farbách isabela alebo ryšiak. Hriva je podobne ako chvost zvlnená a ľanovo sfarbená. Odznaky sú povolené a veľmi časté na hlave i na končatinách.

  • štíhly, korektný základ
  • tvrdé kopytá
  • výška KVH až 150 cm (žrebec od 142 cm a kobyla od 138 cm); hmotnosť 420-500 kg;
  • krátka, štíhla hlava s veľkými širokými nozdrami; široké čelo; veľké jasné oči a krátke uši.

Je to kôň odolný, dobre osvalený a dlhoveký.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Z európskych plemien sa hafling označuje ako najviac adaptabilný, jeho využitie je všestranné. Pôvodne bol používaný pre prácu v lese a poľnohospodárstvo. V súčasnosti je výborný na vozatajstvo, western alebo voltíž. Stále väčšiu obľubu získava v nižších súťažiach v drezúre a v parkúrovom skákaní. Je tiež vhodný na hippoterapiu a pre deti kvôli svojmu nízkemu vzrastu, spoľahlivosti a príjemnému vzhľadu. Dožíva sa max 30 rokov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hafling