Hasičský výskum
Hasičský výskum (inak nazývaný aj okamžitý výskum, bleskový prieskum či just-in-time-research), skúma reakciu ľudí na konkrétnu mimoriadnu udalosť. Pre zabezpečenie presnosti dát pri takomto type výskumu je nevyhnutné jeho vykonanie bezprostredne po udalosti.[1] Prvotná myšlienka na začatie výskumu aj s jeho realizáciou prebieha zo dňa na deň, spravidla do 48 hodín od udalosti. Rýchlosť je nesmierne dôležitá nakoľko cieľom výskumu je pochopenie vnímania a správania ľudí, ktorí sú udalosťou zasiahnutí a to či už priamo alebo nepriamo. Čerstvosť a autentickosť spomienok respondentov na zážitky a pocity spojované s udalosťou, sú preto pre výskumníka kľúčové.[1] Taktiež pri vyhodnocovaní výsledkov, je potrebné zohľadniť osobnosť účastníka výskumu (schopnosť zachovania rozvahy, ovplyvnenie náboženským presvedčením, slabým sebavedomím či skúsenosť z minulosti) a charakter situácie.[1]
Pri zbere dát sa využívajú rôzne techniky. V minulosti to boli najčastejšie dotazníky a hĺbkové rozhovory no v súčasnosti je najpoužívanejším médiom internet a to práve pre možnosť okamžitého spojenia sa s účastníkmi.[2] Prvým takýmto výskumom je „Invázia z Marsu“, ktorého autormi sú Hadleye Cantrila, Herty Herzog a Hazel Gaudet. Tento výskum prebehol už v roku 1938, kedy bola v rádiu odvysielaná séria fiktívnych správ a rozhovorov o nadchádzajúcom útoku mimozemšťanov. Extrémna autentickosť a uveriteľnosť príbehu bola dosiahnutá precíznou simuláciou skutočného rádiového vysielania. Spravodajské vstupy boli prerušované rozhovormi s odborníkmi a medzi vstupmi hrala hudba ako pri klasickom vysielaní. Následný zber dát musel prebehnúť veľmi rýchlo aby boli zachytené presné spomienky a reakcie niekoľko miliónovej vzorky poslucháčov rádia. Podobným typom výskumu ale súčasnejším je 11. september Medzinárodný internetový komunikačný výskum.[1]
11. september Medzinárodný internetový komunikačný výskum[upraviť | upraviť zdroj]
Podnetom pre vznik výskumu sa stal teroristický útok na budovy World Trade Centra v New Yorku, dňa 11. septembra 2001. Autorom tohto výskumu je Hynek Jeřábek, člen katedry sociológie na Filozofickej fakulte, Karlovej univerzity v Prahe. Unikátnosť tejto udalosti spočíva najmä v tom, že ju ľudia z celého sveta mohli sledovať v priamom prenose. Pre zber dát sa využil online dotazník, najmä kvôli možnosti bezprostredného kontaktu s respondentmi a okamžitou odozvou.[2] Spustenie výskumu bolo začaté bleskovo dva dni po útoku, presne 13. septembra. Dotazník bol vyslaný do obehu v troch jazykoch a to v angličtine, nemčine a češtine.[2] Zber a základné vyhodnotenie dát sa uskutočnil v priebehu necelého mesiaca, ukončený bol 9. októbra 2001.
Vďaka usilovnej mediálnej kampani bolo vyzbieraných 2628 dotazníkov z celého sveta (z toho 2578 platných). Väčšinu respondentov tvorili Česi (2090), zvyšok tvorili rôzne národnosti z celého sveta. Hlavným cieľom výskumu bolo sledovanie reakcií ľudí na túto udalosť a využívanie komunikačných prostriedkov na zdieľanie pocitov, myšlienok a názorov s inými ľuďmi a teda diskutovanie o udalosti. Práca sa venuje taktiež aj niekoľkým vedľajším cieľom ako je porovnanie rozdielov vnímania udalosti pod vplyvom rôznych kultúr či generalizácia zistených faktov.[2] Výsledkom práce bolo zistenie, že až 99% respondentov diskutovalo o udalostiach z 11. septembra so svojimi blízkymi a priateľmi. To radí túto tému medzi najsledovanejšie udalosti v histórií.[2] 90% opýtaných viedlo rozhovor o tejto udalosti minimálne po dobu jednej hodiny, pričom až 66% z toho diskutovala o udalosti po celý zvyšok dňa. Medzi najzaujímavejšie zistenia tohto výskumu sa však radí 74% kladných odpovedí pri otázke či respondenti diskutovali o udalosti aj v širších skupinách. Ide o tzv. interpersonálnu komunikáciu a teda rozhovory vedené o významnej svetovej udalosti. Tento fakt naznačuje, že udalosť bola tak mimoriadne emocionálne vypätá, že aj ľudia, ktorí svoj názor vo väčších skupinách obvykle nevyjadrujú urobili v tomto prípade výnimku.[2]