Henoteizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Henoteizmus je monoteizmus afektu a nálady; postoj, ktorý síce nepopiera a nevylučuje existenciu iných bohov, ani ich kult, ale obracia sa prakticky a fakticky len na jedného boha a od neho všetko očakáva, ako keby bol bohom jediným.

O henoteizme sa tiež hovorí v súvislosti s národnými bohmi alebo s bohmi kompetentnými pre určitú oblasť, napr. námorníci budú uctievať boha mora ako jediného, ktorý je pre nich dôležitý, bez toho, že by tým popierali ostatných bohov a ich kult.

Niekedy sa aj viera starého Izraela odvodzovala z henoteizmu: Jahve je boh Izraela, zatiaľ čo iné národy majú iných bohov. Biblia, pravda, existenciu iných bohov nepopiera, upiera im však oprávnenosť ich nároku na božstvo. Napríklad: Slnko, všeobecne považované za boha, nepochybne existuje. Jeho nárok na božstvo je však neoprávnený, nie je bohom. A to je niečo iné, ako henoteizmus.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.