Hidetada Tokugawa
| Hidetada Tokugawa | |
 Druhý šógun Tokugawského šógunátu | |
| Narodenie | 2. máj 1579 |
|---|---|
| Úmrtie | 14. marec 1632 (52 rokov) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Hidetada Tokugawa |
Hidetada Tokugawa (jap. 徳川 秀忠 – Tokugawa Hidetada) bol druhý šógun Tokugawskej dynastie, ktorý sa ujal vlády od roku 1605 do svojej abdikáciu v roku 1623. Bol tretím synom Iejasua Tokugawu, prvého šóguna Tokugawskej bakufu.
Detstvo (1579 – 1593)
Hidetada Tokugawa sa narodil Iejasuovi Tokugawa a jednej z jeho mnohých konkubín v roku 1579. Presný dátum jeho narodenia je neznámy. Bolo to krátko na to, čo boli popravení jeho nevlastná matka (Iejasuho oficiálna manželka) a jeho nevlastný brat Nobujasu Tokugawa za prípravu sprisahania s Šingenom Takedom, ktorého účelom bolo zavraždiť Iejasuho. Zabitím svojej manželky a tých, ktorí ju v tom podporovali, Iejasu deklaroval svoju pozíciu v konflikte medzi klanom Oda vedeným Nobunaganom Odom a klanom Takeda, pod vedením Šingena Takedu.
Tradičná silná základňa klanu Tokugawa bola provincia Mikawa. V roku 1590, nový vládca Japonska, Hidejoši Tojotomi viedol Iejasua Tokugawu do útoku proti oblastiam klanu Hódžó, ktorý sa stal známy ako Obliehanie Odawara (1590). Hidejoši odmenil Iejasuho za toto ťaženie, tým že mu dovolil vymeniť päť provincií, ktoré mal Iejasu pod svojou vládou za osem provincií Kantó včítane mesta Edo. Aby bolo poistené, že Iejasu zradí spojenectvo s klanom Hódžó (predtým mali klany Hódžó a Tokugawa priateľské vzťahy), Hidejoši vzal jeho jedenásťročného syn Nagamaru ako rukojemníka. V roku 1592 ho Hidejoši počas ceremónie, keď bol Iejasuho syn Nagamaru vyhlásený za dospelého, premenoval na Hidetada. Bol menovaný následníkom Tokugawu, bol najstarším žijúcim synom Iejasuho a zároveň aj jeho najobľúbenejší syn (Iejasuho najstarší syn bol popravený a druhý bol adoptovaný Hidejošim ešte kým bol dieťa). V roku 1593 sa Hidetada vrátil k svojmu otcovi.
Rané vojenské úspechy a Sekigahara (1593 – 1605)
Hidejoši, ako prezieravý štátnik, si uvedomoval, že zomrie skôr, ako jeho syn Hidejori Tojotomi dospeje, menoval preto päť regentov, aby vládli v krajine, počas nedospelosti jeho syna. Jeden z nich bol Hidetadaov otec Iejasu. Hidejoši dúfal, že vzájomná rivalita medzi regentmi nedovolí, aby sa jeden z nich chopil úplnej moci. Po Hidejošiho smrti v roku 1598 bol Hidejori oficiálnym následníkom na post hlavy štátu, no regenti zabudli na všetky prísahy vernosti dané Hidejošimu a začali biť o vládu krajinou.
Iejasu Tokugawa, najsilnejší z piatich regentov začal budovať okolo seba spoločenstvo verných vazalov tkz. Východnú frakciu. Západná frakcia sa zoskupila okolo Micunariho Išidu. Tieto dve frakcie sa zrazili v bitke pri Sekigahare, ktorá ustanovila vládu klanu Tokugawa.
V roku 1600 Hidetada viedol 16000 otcových mužov v ťažení proti Západnej aliancii vedenej klanom Uesugi v provincii Šinano. Iejasu rozkázal Hidetadovi viesť jeho oddiely na Sekigaharu v očakávaní rozhodujúcej bitky proti Západnej aliancii. Ale klan Sanada zabezpečil naviazanie Hidetadaových síl, aby prišli čo najneskôr na pomoc jeho otcovi. Iejasu dosiahol tesné ale rozhodujúce víťazstvo. Vzťah Hidetada a Iejasuho už nebol nikdy obnovený.
V roku 1603 Cisár Go-Jozei udelil Iejasuovi titul šógun. Tak sa Hidetada stal dedičom šógunátu. V roku 1605 Iejasu abdikoval ako šógun v prospech Hidetada.
Šógun Hidetada (1605 – 1623)
Aby Iejasu predišiel chybe svojho predchodcu Hidejošiho, vytvoril pevný základ svojej dynastie tým, že onedlho po tom, ako sa stal šógunom abdikoval v prospech svojho syna Hidetadu v roku 1605. Iejasu si naďalej udržal významnú moc na chod štátu až do svojej smrti v roku 1616; ale Hidetada prevzal úlohu formálnej hlavy štátu v systéme bakufu [1]
Hidetada sa oženil oženil sa s Oejo, spolu mali dvoch synov, Iemicu Tokugawu a Tadanagu Tokugawu. Mali tiež dve dcéry, jedna z nich, Sen hime, dvakrát vydatá. Druhá dcéra, Kazuko hime, sa vydala za Cisára Go-Mizunoo.
Pre bezproblémovú vládu rodu Tokugawa však stále predstavovali problém nároky Hidejošiho syna Hidejoriho Tojotomiho, ktorý si mohol po smrti Iejasuho nárokovať titul šogúna. Hidejoriho mocenskú oporu predstavovalo mesto Osaka a Osacký hrad. Iejasu nemohol rešpektovať ohrozenie moci svojho rodu a preto vyvolal s Hidejorim priamy vojenský konflikt, z ktorého mal vzísť budúci vládca Japonska.
Iejasu a jeho syn šógun Hidetada tiahli so státisicovou armádou na Osaku.[2] Otec a syn sa v priebehu výpravy nezhodli ako postupovať v tomto ťažení proti vzdorujúcim Tojotomiho silám v Osake. Iejasu preferoval konzervatívny prístup vedenia boja, kým Hidetada preferoval priamy, brutálny útok. Hidejori, ktorý sa mohol spoliehať na pomoc Osaky bol osamotený a jeho vojenské zdroje obmedzené; po tvrdých útokoch na hrad boli Hidejori a jeho matka prinútení spáchať samovraždu. Dokonca, ani Hidejoriho malý syn (Kunimacu), vnúča Hidetada, nebol ušetrený.
Po Iejasuovej smrti v roku 1616,[2] Hidetada prevzal úplnú kontrolu nad bakufu. Posilnil prestíž klanu Tokugawa zlepšením a prehlbením vzťahov s Cisárskym dvorom. Vydal aj svoju dcéru Kazuko hime za Cisára Go-Mizunoo.[2] Výsledok manželstva, dievčatko, v dospelosti natúpilo na trón a stala sa Cisárovnou Meišó.
Ogošo Hidetada (1623 – 1632)
V Genna 9 (1623) Hidetada sa vzdal vlády v prospech jeho najstaršieho syna a dediča, Iemacua Tokugawu.[3] Ako jeho otec pred ním, aj Hidetada sa stal Ogošo alebo odstúpeným šógunom a využíval svoju moc. Uviedol do praxe prísne protikresťanské opatrenia, o ktorých Iejasu iba uvažoval: zakázal kresťanské knihy, prinútil kresťanského daimjóa spáchať samovraždu, prikázal všetkým ostatným kresťanom vzdať sa viery a popravil 55 kresťanov (Japoncov aj cudzincov), ktorý odmietli sa vzdať Krista a skryť sa v Nagasaki v roku 1628.
Ogošo Hidetada zomrel v Kan'ei 9 v 24. dni 1. mesiaca (1632).[4]
bakufu počas panovania Hidetada
V zábavnom priemysle
Objavuje sa pod menom Benitora vo fikcii Samurai Deeper Kjo.
Referencie
Poznámky
Ďalšie zdroje
- Screech, Timon. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. London: RoutledgeCurzon. ISBN 0-7007-1720-X
- Titsingh, Isaac. (1822). Illustrations of Japan. London: Ackerman.
- Titsingh, Isaac, ed. (1834). [Siyun-sai Rin-siyo/Hayashi Gahō, 1652], Nipon o daï itsi ran; ou, Annales des empereurs du Japon Paris: Oriental Translation Fund of Great Britain and Ireland. --Dve kopie tejto neobvyklej knihy sú prístupné online: (1) v knižnici University of Michigan, digitalizovaná 30. januára 2007; (2) v knižnici Stanfordskej University, digitalizovaná 23. júna 2006. po francúzsky
- Totman, Conrad. (1967). Politics in the Tokugawa bakufu, 1600-1843. Cambridge: Harvard University Press.
Hidetada Tokugawa
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Iejasu Tokugawa |
šógun 1605 – 1623 |
Nástupca Iemicu Tokugawa |