Hippokoón (kráľ Sparty)
Hippokoón (starogr. Ἱπποκόων, lat. Hippocoon) bol v gréckej mytológii spartský kráľ, syn kráľa Oibala (alebo Periéra) a nymfy Batei.
V gréckych mýtoch je otcom Hippokoóna uvádzaný väčšinou Oibalos, ktorého pôvodne považovali za syna spartského kráľa Kynorta, ale tým, že Sparťania po víťazstve v messénskej vojne, messénskeho Periéra umelo začlenili do genealógie svojich kráľov a Oibala vyhlásili za Periérovho syna a tak podložili svoje nároky na Messéniu, možno tým spôsobili to, že poznáme obsahovo rôzne verzie mýtov týkajúcich sa života Hippokoóna.
Najrozšírenejšou verziou je mýtický príbeh, ktorý hovorí, že Hippokoón bol synom spartského kráľa Oibala a nymfy Batei. Keď kráľ Oibalos zomrel, kráľom Sparty sa stal jeho mladší nevlastný brat Tyndareós s odôvodnením, že je synom Gorgofony legitímnej manželky kráľa Oibala a on je len synom nymfy. Hippokoón sa však nároku na trón nevzdal a svojho nevlastného brata zo Sparty vyhnal. Spolu s Tyndareom zo Sparty odišiel aj Tyndareov mladší brat Ikarios a útočisko našli u aitólskeho kráľa Thestia. Hippokoón otec dvanástich synov potom vládol v Sparte niekoľko rokov.
Sparťania v Hippokoónovi a v jeho synoch už v krátkom čase spoznali násilných a nemilosrdných ľudí, ktorým sa ale toto správanie po čase kruto vypomstilo. Potom čo do Sparty prišiel Heraklov bratranec Oiónos a stál pred Hippokoónovým palácom, napadol ho strážny pes. Oionos v sebaobrane psa zabil kameňom, ale nanešťastie Hippokoónoví synovia to videli a Oiona zavraždili. Heraklova pomsta nenechala na seba dlho čakať. Po prvých ešte nepodarených útokoch, keď zomrel aj Heraklov brat Ifikles, Herakles Hippokoóna a všetkých jeho synov napokon pobil a Tyndareós sa následne vrátil do Sparty a ujal sa opäť vlády.
Pausanias ešte v druhom storočí na svojich cestách po Lakónii videl pamätník symbolizujúci víťazstvo Herakla nad Hippokoónom a jeho synmi a to dokazuje, že za aké významné pokladali Sparťania toto víťazstvo.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,15,3 – 4.
- Publius Ovidius Naso, Metamorphoses, VIII, 300 – 328. [1]
- Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ιπποκόων na gréckej Wikipédii.