Zobrazenie zdroja stránky Hlavný hrebeň Západných Tatier

[[Súbor:Tatra mountains western side 2.jpg|náhľad|Hrebeň pohoria]]
'''Hlavný hrebeň Západných Tatier''' sa tiahne v dĺžke {{km|42|m}} od [[Hutianske sedlo (Západné Tatry)|Hutianskeho]] po [[Ľaliové sedlo]]. Jeho najvyšším bodom je [[Baníkov]] ({{m|2178.0|m}}), lebo [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] leží už v južnej rázsoche [[Blyšť]]a. Výškové rozdiely má úhrnom asi {{m|9150|m}} (Puškáš), teda prevýšenie zhruba polovicu. 

V úseku [[Pyšné sedlo]] – [[Temniak]] síce miestami vidno chodník, ale nie je značený, a teda vstup naň nie je povolený. Prístup na [[Tomanovské sedlo]] zo slovenskej strany, z [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichej doliny]], bol pri našom vstupe do [[Schengen]]u uzavretý. Bivakovanie na hrebeni je zakázané a zvlášť v letnom období dôsledne sankcionované.

Uvádzané sú štíty a skaly v tomto hrebeni od západu na východ, ako aj sedlá medzi nimi – tie sú ''kurzívou''. Úsek po [[Volovec (vrch v Západných Tatrách)|Volovec]] je súčasťou [[Roháče|Roháčov]], od ''Tomanovského sedla'' zas [[Červené vrchy|Červených vrchov]]. Od Volovca hrebeň tvorí štátnu hranicu s [[Poľsko]]m. Niektoré objekty v pohraničnom hrebeni majú v mapách len poľský názov. [[Tri kopy]] sa od východu volajú Prvá, Druhá a Tretia kopa. 

== Hlavný hrebeň ==
''[[Hutianske sedlo (Západné Tatry)|Hutianske sedlo]] ({{m|1185|m}})'' – [[Biela skala (vrch v Západných Tatrách)|Biela skala]] ({{m|1316|m}}) – - ''[[sedlo pod Bielou skalou]]'' – [[Radové skaly]] – [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivý vrch]] ({{m|1804.6|m}}) – ''[[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{m|1573|m}})'' – [[Redikalné]] ({{m|1651.2|m}}) – [[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{m|1752.6|m}}) – [[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)|Zuberec]] ({{m|1806|m}}) – [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestová]] ({{m|1902.6|m}}) – [[Teľaciarky]] – ''[[Parichvost (sedlo)|sedlo Parichvost]] ({{m|1855.5|m}})'' – [[Salatín (Roháče)|Salatín]] ({{m|2047.5|m}}) – [[Skriniarky]] – ''[[Spálená (vrch v Západných Tatrách)|Spálená]] ({{m|2083.3|m}})'' – [[Pachoľa]] ({{m|2166.6|m}}) – ''[[Baníkovské sedlo]] ({{m|2040.4|m}})'' – [[Baníkov]] ({{m|2178.0|m}}) – [[Hrubá kopa]] ({{m|2166.4|m}}) -[[Tri kopy]] – ''[[Smutné sedlo]]'' ({{m|1962.5|m}}) – [[Nohavica (Západné Tatry)|Nohavica]] ({{m|2051.7|m}}) – [[Plačlivô]] ({{m|2124.6|m}}) – ''[[neoznačené sedlo]] ({{m|1962.5|m}})'' – [[Ostrý Roháč]] ({{m|2087.5|m}}) – ''[[Jamnícke sedlo]] ({{m|1910.4|m}})'' – [[Volovec (vrch v Západných Tatrách)|Volovec]] ({{m|2063.4|m}}) – [[Deravá (Západné Tatry)|Deravá]] ({{m|1955.4|m}}) – ''[[sedlo pod Deravou]] ({{m|1821.6|m}})'' – [[Hrubý vrch (Západné Tatry)|Hrubý vrch]] ({{m|2136.9|m}}) – ''[[Jarzabcza Przelecz]] ({{m|1954|m}})'' – [[Končistá (vrch v Západných Tatrách)|Končistá]] ({{m|1993.5|m}}) – ''[[Račkovo sedlo]] ({{m|1965|m}})'' – [[Klin (Západné Tatry)|Klin]] ({{m|2172.7|m}}) – ''[[Gáborovo sedlo]] ({{m|1937.5|m}})'' – [[Banistá (Liliove turnie)]] – ''[[Bystré sedlo (Západné Tatry)|Bystré sedlo]] ({{m|1946.4|m}})'' – [[Blyšť]] ({{m|2154.7|m}}) – ''[[Pyšné sedlo]] ({{m|1791.6|m}})'' – [[Veľká Kamenistá]] ({{m|2127.4|m}}) – ''[[Hlinské sedlo]] ({{m|1913|m}})'' – [[Smrečiny (vrch v Západných Tatrách)|Smrečiny]] ({{m|2068.2|m}}) – ''[[Smrečinské sedlo (Západné Tatry)|Smrečinské sedlo]] ({{m|1798.9|m}})'' – [[Poľská Tomanová]] ({{m|1977.3|m}}) – [[Suchy Wierch Tomanowy]] ({{m|1860.3|m}}) – ''[[Tomanovské sedlo]] ({{m|1685.9|m}})'' – [[Stoly]] ({{m|1947.2|m}})- [[Temniak]] ({{m|2096.3|m}}) – [[Kresanica]] ({{m|2121.9|m}}) – ''[[Litworowa przelecz]] ({{m|2037|m}})'' – [[Malolučniak]] ({{m|2104.8|m}}) – [[Kondratova kopa]] ({{m|2004.6|m}}) – ''[[Kondracké sedlo]] ({{m|1863.3|m}})'' – [[Suchá kopa]] ({{m|1893.4|m}}) – [[Goričková]] ({{m|1912.2|m}}) – ''[[sedlo pod Zákosmi]] ({{m|1812|m}})'' – [[Kasprov vrch]] ({{m|1986.7|m}}) – ''[[Suché sedlo]] ({{m|1949.1|m}})'' – [[Beskyd (vrch v Západných Tatrách)|Beskyd]] ({{m|2012|m}}) – ''[[Ľaliové sedlo]] ({{m|1947|m}}).''

== Prechody hlavného hrebeňa ==
V druhej polovici 20. storočia sa dosť často chodil (a liezol) kompletný hrebeň Tatier Západných – Vysokých – Belianskych, v lete aj v zime. Stručný výber zaujímavých prechodov:

* 1875 Prvý letný prechod hrebeňa Západných Tatier, ale z [[Osobitá (vrch)|Osobitej]], T. Chalubiński.
* 1902 Od Salatína až po [[Čubrina|Čubrinu]], T. Eichenwald, F. Rabowski, J. B. Tajber a W. Tylka Suleja.
* 1955 Prvý letný prechod kompletného hrebeňa [[Belianske Tatry|Belianske]] – [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]] – [[Západné Tatry]], Z. Hegerle, Z. Krysa, J. Piotrowski, R. W. Schramm a J. Staszel, 11 dní.
* 1956 Prvý úplný prechod v zime, A. Veverka plus 11 horolezcov z Moravy.
* 1970 Druhý zimný prechod kombinácie Západné – Vysoké Tatry, [[Ivan Dieška|I. Dieška]], [[Pavel Pochylý|P. a O. Pochylý]].
* 1975 Prvé letné sólo Belianske – Vysoké – Západné Tatry, K. Źurek.
* 1978 Prvé zimné sólo Západné – Vysoké – Belianske Tatry, {{km|75|m}}, [[Pavel Pochylý|P. Pochylý]], 16 dní.

== Referencie ==
* Mapa ''Západné Tatry'' 1 : 25 000, Harmanec.
* A. Puškáš, ''Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, I.-X. diel''.

== Externé odkazy ==
* [http://www.dovolenkaslovensko.eu/tatry/zapadne-tatry-rohace/257-hrebenovka Hrebeňovka Západných Tatier - Roháčov]
* [http://www.vetroplachmagazin.sk/zobraz.php?clanok=94 Hrebeňom po Tomanovské sedlo]
* [http://www.hory.sk/index.php?site=tury/leto/p__zt_l.htm Výškový profil a i.]
* [http://kamnahory.sk/component/option,com_glossary/glossid,62/letter,All/ Zoznam vrchov a sediel s krátkym výkladom]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.horydoly.cz/vypsat.php?id=7972 Pochylý v zime 1978]

[[Kategória:Západné Tatry]]
[[Kategória:Zoznamy vrchov na Slovensku|Západné Tatry]]