Huštáky v Košiciach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plán pevnosti Košice z roku 1715 detailne zobrazuje rýchlo sa obnovujúce huštáky v mierovom období po Satmárskom mieri

Huštáky v Košiciach boli predmestské vsi alebo predmestské ulice obkolesujúce mesto Košice v stredoveku a novoveku. Písomne sú doložené od 14. storočia ako „-dofr“, „-dörfel“, neskôr aj vicus. V čase protitureckých bojov a protihabsburských stavovských povstaní v rokoch 1528-1711 boli vydrancované až zlikvidované. V 18. storočí nastala ich postupná obnova. V 19. storočí v súvislosti s búraním košického opevnenia boli stavebne a správne integrované s domovským mestom.

Košické huštáky[upraviť | upraviť zdroj]

Ludmanova Ves[upraviť | upraviť zdroj]

Ludmanova Ves sa rozprestierala na juhovýchodnom predmestí v priestore dnešného sídliska Osloboditeľov. Prvé písomné zmienky z rokov 1398 a 1402 ju zachycujú ako Villa Ludmani, zmienka z roku 1510 ako Ludmansdörfel. Tvorilo ju niekoľko ulíc, jej súčasťou boli aj Nová ulica a Špitálska ulica. V 20. rokoch 16. storočia mala spolu 65 daňovníkov, v čom boli aj majere popredných mešťanov. Podľa súpisu z roku 1760 bola s 49 domovými parcelami najväčšou huštáckou štvrťou.

Bednárska Ves[upraviť | upraviť zdroj]

Bednárska Ves sa rozprestierala na juhozápadnom predmestí. Prvé zmienky z rokov 1466 a 1487 ju uvádzajú ako Bindersdorf. V 16. a 17. storočí bola jednou z najviac pustošením postihnutých vsí a samostatne sa vyskytovala len sporadicky pod názvom Bodnar ucza.

Cesnakova Ves[upraviť | upraviť zdroj]

Cesnakova Ves bola jedným zo západných predmestí Košíc, ktoré bolo najobývanejšie. Nachádzala sa v predĺžení Hnilnej ulice (dnes Alžbetinej ulice) nad Bednárskou Vsou v priestore dnešnej Floriánskej ulice. Pramene ju zachycujú ako Knoblochsdorf (1487) alebo Knopplogoss, maďarsky Forhagymautca (1524). V roku 1511 mala 25 domov a jeden meštiansky majer.

Richtárska Ves[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadne od Cesnakovaj Vsi sa rozprestierala Richtárska Ves, v oblastí dnešných ulíc Karpatská, Vojenská. V roku 1480 je uvádzaná ako Richterdorf. Mala pomerne veľa chudobných obyvateľov (nad 100 daňovníkov). V rámci vsi existovala samostatná štvrť umiestnená na neďalekom návrší, ktorá sa volala Zem svätého Leonarda (Terra S. Leonardi, 1480). Ku štvrti smerovala Nová ulica. Na návrší stál Kostol svätého Leonarda s farou.

Tehelná Ves[upraviť | upraviť zdroj]

V priestore dnešného Námestia Ladislava Novomeského sa rozprestierala ďalšia ves západného predmestia. V roku 1400 je označovaná ako Zichelsdorf.

Čermeľ[upraviť | upraviť zdroj]

Na severnom predmestí v povodí Čermeľského potoka sa rozprestierala osada Čermeľ (Czeyrmel 1504, Cermel 1515). Pramene ju neoznačovali pojmom dorf, ale uvádzajú ju v rovnakom kontexte s ostatnými huštákmi. V rokoch 1504-1515 bolo v huštáku Čermeľ 50 domov a počítala sa k nemu aj Nová ulica (Platea Nova 1504) na severe a Ulica svätého Ladislava na východe za Mlynskym náhonom. Nazývala sa tak podľa Kostola svätého Ladislava s farou, ktorý stál medzi mestskými hradbami a Mlynským náhonom. Vo východnej časti huštáku pramene spomínajú aj Ulicu svätého Mikuláša, Zbojnícku ulicu, Uličku pri malom špitáli a kuriozitou je pomenovanie ulice Venice (Platea Veneti 1524), ktorá bola pravdepodobne štvrťou v Košiciach usadených talianskych kupcov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Huštáky neboli, na rozdiel od Košíc v hradbách, limitované stavebným priestorom. V čase najväčšieho populačného vrcholu stredovekých Košíc v roku 1480 pripadalo na vnútorné mesto 439 domov s okolo 4 700 obyvateľmi. Hustota obyvateľstva na huštákoch bola nižšia, preto pri 567 domoch sa v nich počíta s okolo 3 800 obyvateľmi.

V neskoršom období dochádzalo k neustálemu pustošeniu huštákov predovšetkým dôsledkom vojnového zápasenia, ale i kvôli epidémiám, požiarom a iným živelným pohromám. Huštácke domy boli potom obnovované jednak samotnými predmestkými obyvateľmi, jednak investovaním zámožnejších obyvateľov z vnútorného mesta.

V roku 1696 sa odhaduje počet obyvateľov na huštákoch iba na 470 osôb. V 18. storočí začal počet obyvateľstva narastať. Až v roku 1799 štatistiky vykázali zhruba toľko osôb na huštákoch ako v roku 1480 - 3600.

Národnostné zloženie obyvateľstva huštákov nie je možné kvôli nezachovaniu sa písomností huštáckych richtárov vypozorovať tak, ako to bolo možné v prípade samotných Košíc.

Právny vzťah k mestu[upraviť | upraviť zdroj]

Huštáky mali vlastnú samosprávu s volenými richtármi, ktorí boli v meste nazývaní huštácki richtári (lat. iudices foris civitatem). Podliehali kontrole a jurisdikcii richtára a rady mesta. Na obyvateľov huštákov bolo rozšírené košické mestské právo.

V roku 1347 Košice dostali rozsiahle výsady od panovníka Ľudovíta Veľkého. Pri tejto príležitosti huštácki obyvatelia si vymohli od rady mesta, aby kráľ potvrdil voľbu ich vlastného farára, ktorého nemal dosadzovať hlavný košický farár.

V 18. storočí boli huštáky prerozdelené do troch správnych obvodov, pre ktoré sa od roku 1760 zaviedlo nové pomenovanie:

  • I. Vyšný Hušták (od Tehlovej cez Čermeľ po ulicu sv.Ladislava)
  • II. Stredný Hušták (Žriedlová, Richtárska, Lenartova)
  • III. Nižný Hušták (juhovýchod s Ludmanovou).

K štyrom vnútromestským častiam (kvartále I-IV) týmto pribudli tri predmestské obvody, ktoré už neboli spravované vlastnými richtármi, ale dosadenými komisármi. V roku 1861 sa strel rozdiel medzi vnútorným mestom a huštákmi, kedy boli postavené na roveň mestským štvrtiam. V 2. polovici 19. storočia dostali tieto pomenovania:

  • Jozefovo mesto - pre Stredný Hušták
  • Františkovo mesto - pre Vyšný Hušták
  • Alžbetino mesto - pre Nižný Hušták
  • Nové Mesto - nová štrvť medzi Františkovým mestom a železnicou

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HALAGA, Ondrej Richard. Archív mesta Košíc. Praha : Archivní správa Ministerstva vnitra, 1957.
  • HALAGA, Ondrej Richard. Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1967.
  • HALAGA, Ondrej Richard. Vývoj jazykovo-národnostnej štruktúry Košíc. Bratislava - Košice : Mestský národný výbor, 1982. Separátny výtlačok z Historického časopisu 30, 1982.