Preskočiť na obsah

Kyselina hyalurónová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hyaluronan)

Hyaluronan (vo forme soli hyaluronát alebo hyaluronan, v protonizovanej forme kyselina hyalurónová) je polysacharid, glykosaminoglykán, tvorený z opakujúcich sa jednotiek N-acetylglukozamínu a kyseliny glukurónovej (glukuronátu). Molekulová hmotnosť hyaluronátu je veľmi variabilná. V jednej molekule môže byť od 50 až 15 000 takýchto disacharidických podjednotiek a celková molekulová hmotnosť môže dosahovať až 6 MDa.

Hyaluronan je doležitým komponentom extracelulárneho matrixu. Nachádza sa v celom organizme, telo človeka obsahuje asi 15 g. Koža obsahuje asi polovicu celkového množstva, ale v značnom množstve ho možno nájsť aj vo vnútrokĺbovom priestore, v sklovci oka, či v pupočnej šnúre. Zaujímavé je, že niektoré baktérie tiež dokážu tvoriť hyaluronan, ktorý má pre nich ochranný význam, pretože vytvára kapsulu okolo celej baktérie.

Stmeľuje vrstvy spojivového tkaniva a napríklad zabraňuje látkam a baktériám prenikať cez tkanivo.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzikálno chemické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hyaluronan má unikátne hygroskopické, reologické a viskoelastické vlastnosti. Vytvára veľmi viskózne gely, dokáže pohltiť až tisícnásobné množstvo kvapaliny.

Biologické vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hyaluronan je doležitý pri mnohých biologických a patobiologických procesoch ako sú morfogenéza, oprava tkaniva a rast nádorov. Biologické vlastnosti hyaluronanu veľmi záležia od veľkosti polyméru. Vysokomolekulárny hyaluronan môže mať veľmi odlišné dokonca opačné biologické vlastnosti ako nízkomolekulárny.

Syntéza hyaluronanu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hyaluronan je syntetizovaný na vnútornej strane plazmatickej membrány, rastúci reťazec je postupne pretláčaný cez bunkovú membránu. Enzýmy zodpovedné za syntézu hyaluronanu sa nazývajú hyaluronan syntázy. V ľudskom organizme existujú tri rôzne hyaluronan syntázy.

Hyaluronidáza

[upraviť | upraviť zdroj]

Enzým hyaluronidáza štiepi hyaluronan na menšie fragmenty hyaluronanu t.z. nízkomolekulárne hyaluronany poprípade oligosacharidy hyaluronanu. Hrá úlohu pri šírení bakteriálnej infekcie, umožňuje rast nádorov a prestup spermie cez stenu vajíčka. Používa sa aj v medicíne na zvýšenie prestupnosti tkanív.

Receptory hyaluronanu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hyaluronan interaguje s receptormi na bunkách. Najznámejšie sú CD44 a RHAMM. Po naviazaní hyaluronanu tieto receptory prenašajú signál dovnútra bunky a tak bunka vie, že má v okolí hyaluronan a dokonca vie „zmerať“ aj jeho veľkosť.

V medicíne

[upraviť | upraviť zdroj]

Hyaluronan si našiel mnoho aplikácii v medicíne, napríklad pri operáciach oka, liečení osteoartritídy a obsahujú ho prípravky na hojenie zložitých a chronických rán.

V kozmetike a výžive

[upraviť | upraviť zdroj]

Injekovaním modifikovaného hyaluronanu do kože a podkožia sa dosahuje vyhladzovanie vrások.

V zásade existujú dva hlavné sposoby výroby hyaluronanu. Prvý a starší spočíva v extrakcii z kohútich hrebienkov. Navrhol ho slovenský chemik akademik Anton Blažej. Novšia biotechnológia je založená na fermentačnom procese pomocou nepatogéneho kmeňa baktérie Streptococcus sp.

Referencie a linky

[upraviť | upraviť zdroj]