HydraPier Pavilion

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
HydraPier Pavilion

HydraPier Pavilion je vodné mólo ležiace na umelo vytvorenom jazere v blízkosti mesta Haarlemmermeer v Holandsku. Postavený bol v roku 2002 ako víťazný projekt medzinárodnej súťaže na vstupný pavilón svetovej záhradníckej výstavy Floridade. V súťaži zvíťazil manželský pár Hani Rashid – Lise Anne Couture, zakladatelia ateliéru Asymptote Architecture z New Yorku. HydraPier je jedným z mála postavených projektov tejto dvojice. Porotu súťaže oslovil poetický koncept pavilónu, ktorý prepája reálne fyzické prostredie s virtuálnymi zážitkami návštevníkov.

Inšpirácia a architektúra budovy[upraviť | upraviť kód]

Haarlemmermeer je mesto ležiace medzi Amsterdamom a medzinárodným letiskom Schiphol. Mesto leží päť metrov pod hladinou mora a bolo pred 150 rokmi vysušené a obývané. Architektúra pavilónu bola inšpirovaná práve letiskom a pozostáva z dvoch k sebe naklonených krídel. Povrch každého krídla je pokrytý vodným filmom ktorý steká z týchto naklonených strešných plôch pozdĺž sklenených stien. Tým poskytujú každému návštevníkovi prechod akousi vodnou bránou. Myšlienkou bolo prepojenie technologických a prírodných vplyvov, a to neustálym cirkulovaním vody ponad strechu. Prúd vody týmto spôsobom vytvára spolu s hliníkovým povrchom krídel zrkadliaci a zdanlivo tekutý efekt. Pozorovatelia z výšky ako aj návštevníci môžu cez deň vidieť vznášajúci sa pavilón, odrážajúci na krídlach oblohu, zatiaľ čo v noci pôsobí priam digitálne, vyžarujúc umelé svetlo a odrazy.

Členenie stavby[upraviť | upraviť kód]

Ako naznačujú krídla, pavilón sa skladá z dvoch častí – vstupného krídla a samotného výstavného priestoru, ktorý zastrešuje druhé, výraznejšie krídlo. Vstupný priestor je situovaný pod menším krídlom - v ktorom je priehlbenina na vodu. Z neho sa vstupuje do vodnej aleje a po jej prechode sa návštevník ocitá nad vodou na otvorenom priestranstve a má možnosť vidieť samotný uzavretý výstavný priestor. Z interiéru určenému výstavám je po jednoramennom schodisku prístupná ďalšia vyvýšená plošina.

Koncept vystavovania[upraviť | upraviť kód]

Výstavy v HydraPier sú taktiež netradičné. Výstavné panely sa digitálne premietajú priamo na sklenenú strechu pavilónu. Multimediálnu exhibíciu umocňuje hladina okolitého jazera so zaujímavými svetelnými efektami.

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť kód]

Hani Rashid pri objasňovaní pozadia tohoto projektu zdôraznil, že nešlo iba o realizáciu zvizualizovaného počítačového modelu, ale o vytvorenie miesta nekonvenčných zmyslových zážitkov. Základným konceptom pavilónu bolo prepojenie sveta vody a súše. Strecha pavilónu pokrytá tečúcim vodným filmom, podľa slov Rashida, mapuje pavilón a animovanou textúrou ovplyvňuje svetelnou atmosféru v interiéri. Aby mohli slnečné lúče prestupovať cez vodný film do interiéru, bolo nutné vyvinúť sklenenú strechu vyrobenú z laminátového skla. Firmou, ktorá bola schopná realizovať tak vysoko technologickú stavbu, bola Octatube, ktorej riaditeľom je Dr. Mick Eekhout – profesor na katedre vývoja stavebných súčastí delftskej fakulty architektúry. Práca s ohýbanými lamináto-sklenenými panelmi bola natoľko zásadná, že si HydraPier vyslúžil ocenenie The DuPont Benedictus Award.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]