Preskočiť na obsah

Hydrostatický mechanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hydrostatický mechanizmus je zariadenie, ktorého funkcia je založená na fakte, že tlak sa v kvapaline rovnomerne šíri všetkými smermi. Na prenos výkonu teda využíva tlakovú energiu kvapalín.

Ak sa predpokladá, že výstupný člen mechanizmu zabezpečuje rovnomerný pohyb pri stálom zaťažení, musí mu kvapalina privádzať potrebnú energiu. Vstupný člen mechanizmu dodáva kvapaline celkovú energiu , ktorá pokrýva potrebné prírastky jednotlivých zložiek energie. Ich veľkosť sa určuje zo vzťahov, ktoré vychádzajú z Bernoulliho rovnice

Ak odoberá vstupný člen kvapalinu z rozmernej nádrže s voľnou hladinou rýchlosti = 0 a  je atmosférický tlak . Za týchto predpokladov možno veľkosť špecifickej energie vyjadriť vzťahom

Výstupný člen hydrostatického mechanizmu mení na mechanickú energiu iba tlakovú zložku, takže

Polohová a kinetická zložka, ktoré boli nevyhnutné na premiestnenie kvapaliny, sa v uvedenom usporiadaní nevyužívajú.

Vzhľadom na to, že pre bežné usporiadania a bežné prevádzkové podmienky sú polohová a kinetická zložka v porovnaní s tlakovou zanedbateľné, sleduje sa spravidla iba táto zložka. Potom sa pri výpočte energie vychádza zo vzťahu.

A výkon

Kde p je tlak (pretlak)

V je objem kvapaliny
Q je prietok

Prvky hydrostatických mechanizmov sú konštrukčne aj výrobne náročné a preto sa čo najviac využívajú výrobky špecializovaných výrobcov. Tí vyrábajú prvky v typizovaných radoch a zaručujú dané vlastnosti.

Heller, J. – Huška, Z.: Časti strojov II. SNTL Praha, 1986.