Hydrostatický mechanizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hydrostatický mechanizmus je zariadenie, ktorého funkcia je založená na fakte, že tlak sa v kvapaline rovnomerne šíri všetkými smermi. Na prenos výkonu teda využíva tlakovú energiu kvapalín.

Teória[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa predpokladá, že výstupný člen mechanizmu zabezpečuje rovnomerný pohyb pri stálom zaťažení, musí mu kvapalina privádzať potrebnú energiu. Vstupný člen mechanizmu dodáva kvapaline celkovú energiu , ktorá pokrýva potrebné prírastky jednotlivých zložiek energie. Ich veľkosť sa určuje zo vzťahov, ktoré vychádzajú z Bernoulliho rovnice

Ak odoberá vstupný člen kvapalinu z rozmernej nádrže s voľnou hladinou rýchlosti = 0 a  je atmosférický tlak . Za týchto predpokladov možno veľkosť špecifickej energie vyjadriť vzťahom

Výstupný člen hydrostatického mechanizmu mení na mechanickú energiu iba tlakovú zložku, takže

Polohová a kinetická zložka, ktoré boli nevyhnutné na premiestnenie kvapaliny, sa v uvedenom usporiadaní nevyužívajú.

Vzhľadom na to, že pre bežné usporiadania a bežné prevádzkové podmienky sú polohová a kinetická zložka v porovnaní s tlakovou zanedbateľné, sleduje sa spravidla iba táto zložka. Potom sa pri výpočte energie vychádza zo vzťahu.

A výkon

Kde p je tlak (pretlak)

V je objem kvapaliny
Q je prietok

Prvky hydrostatických mechanizmov sú konštrukčne aj výrobne náročné a preto sa čo najviac využívajú výrobky špecializovaných výrobcov. Tí vyrábajú prvky v typizovaných radoch a zaručujú dané vlastnosti.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Heller, J. – Huška, Z.: Časti strojov II. SNTL Praha, 1986.