Indigo a štyridsať zbojníkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Indigo a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber, v neskoršej verzii Königin Indigo a Tausend und eine Nacht) je prvá opereta, ktorú skomponoval Johann Strauss ml. Premiéru mala 10. februára 1871 v Theater an der Wien vo Viedni. Libreto napísal riaditeľ divadla, Maximilián Steiner, ktorý na písanie prizval mnohých pomocníkov. Výsledok bol veľmi slabý a chaotický. Napriek tomu opereta mala úspech vďaka typicky Straussovským melódiám. Po úspechu vo Viedni sa opereta dostala aj do zahraničných divadiel. Libretto sa pokúsili poopraviť už pri premiére v Paríži v roku 1875, a neskôr vo Viedni v roku 1877, keď uviedli operetu pod novým menom Kráľovná Indigo (nem. Königin Indigo, libreto prepracoval Josef Braun). Konečnej podoby a kvalitnejšieho libreta sa však opereta dočkala až v roku 1906, keď na návrh Gábora Steina (syna pôvodného libretistu), ho prepracovali Leo Stein a Karl Lindau. Staronová opereta bola uvedená pod menom Tisíc a jedna Noc (Tausend und eine Nacht).

Opereta má pôsobivú a dynamickú predohru. Dodnes sa najviac hrá intermezo prvého dejstva jej poslednej verzie (Tausend und eine Nacht – intermezzo), ako orchestrálna skladba. Je príjemné, jemné, pre Straussa možno trochu netypické, s mierne exoticko-rozprávkovým nádychom.

Obsah (Indigo a štyridsať zbojníkov - pôvodná verzia z roku 1871)[upraviť | upraviť zdroj]

Fantaska, mladá viedenská dievčina stroskotá. Na brehu ju chytia a predajú sultánovi Indigovi. Ten sa do nej zaľúbi, ale ona jeho lásku odmieta, mimo iného aj preto, že má vo Viedni snúbenca. Jej snúbenec za ňou príde na sultánov dvor, votrie sa do priazne jeho žien v háreme a potom Fantasku vyslobodí s pomocou 40 zbojníkov.

Obsah (Tisíc a jedna Noc - verzia z roku 1906)[upraviť | upraviť zdroj]

Sultán Suleiman sa zaľúbi do Európanky Leily a chce ju odviesť do svojej krajiny. Leila mu povie, že pôjde s ním iba ak sa vzdá svojho háremu a nebude mať iné ženy. Suleiman sa vracia s dôverníkom Eddinom, ktorý má previesť potrebné reformy. Leile po čase odcestuje za Suleimanom so svojím strýkom Ormutzom. Stretáva kalifa, ktorému rozpráva rozprávku. Kalifove ženy sa spiknú proti nemu. Prichádza Suleiman a stretáva Leilu. Nemôžu však ostať spolu, lebo sa medzitým vydala za rybára Mossu, pretože ten sa na Suleimana veľmi podobá. Eddin sa rozhodne Suleimana a Mossu vymeniť, aby reformy prebiehali ľahšie. Mossuovi sa nová rola zapáči, rovnako aj mnohoženstvo. Dlho sa však neteší, lebo vypuknú nepokoje s kalifmi a musí z dvora utiecť späť do svojho domu. Tam ho prenasledujú kalifovia a nájdu tam aj Leilu so Suleimanom. Leila musí identifikovať pravého sultána. Rozhodne sa za lásku obetovať nehodného manžela a za sultána označí Mossu. Suleiman a Leila si padnú do náručia.