Izolácia proti vlhkosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Hydroizolácia alebo izolácia proti vlhkosti je izolácia, ktorá chránia konštrukciu pred vnikaním vody alebo pôsobením vlhka. Chráni pred atmosférickou, povrchovou, zemnou (tlakovou), technologickou, prevádzkovou a skondenzovanou vodou. Používajú sa priame (znižujú šíreniu vody) a nepriame metódy (znižujú vlhkosť). Návrh izolačných vrstiev vychádza z hydrofyzikálneho namáhania, ktoré sa určí prieskumom prostredia a zisťujú sa pri ňom vlhkostné vplyvy vo vnútri a vonku. Používajú sa nátery, asfaltové lepenky, fólie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989