Izolácia proti vlhkosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hydroizolácia alebo izolácia proti vlhkosti je izolácia, ktorá chránia konštrukciu pred vnikaním vody alebo pôsobením vlhka. Chráni pred atmosférickou, povrchovou, zemnou (tlakovou), technologickou, prevádzkovou a skondenzovanou vodou. Používajú sa priame (znižujú šíreniu vody) a nepriame metódy (znižujú vlhkosť). Návrh izolačných vrstiev vychádza z hydrofyzikálneho namáhania, ktoré sa určí prieskumom prostredia a zisťujú sa pri ňom vlhkostné vplyvy vo vnútri a vonku. Používajú sa nátery, asfaltové lepenky, fólie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989