Zobrazenie zdroja stránky Ión (praotec Iónov)

'''Ión''' ({{v jazyku|grc|''Ἴων''}}{{--}}''Ión'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn [[Xouthos|Xoutha]] a jeho manželky [[Kreousa (dcéra Erechthea)|Kreousy]], dcéry [[Atény|aténskeho]] kráľa [[Erechtheus|Erechthea]].<ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Kronika'', 1,7,3.</ref><ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 7,1,2.</ref>

Podľa gréckych mýtov bol Ión vnuk [[Hellén (praotec Grékov)|Helléna]], praotca [[Gréci|Grékov]], ktorý mal troch synov, [[Aiolos (syn Helléna)|Aiola]], [[Dóros (mytológia)|Dóra]] a [[Xouthos|Xoutha.]]<ref name="Strabón">[[Strabón]], ''Geographica'' 8,7,1.</ref><ref name="Apollodoros"/><ref name="Xúthos">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=472}}</ref> Zo vzťahu Xoutha a jeho manželky Kreousy sa potom narodil Ión a jeho brat [[Achaios (mytológia)|Achaios]], praotcovia [[Ióni|Iónov]] a [[Achájci|Achájcov]].<ref name="Xúthos"/><ref name="Apollodoros"/><ref name="Strabón"/>

V dramatickom diele ''Ión'' od starogréckeho dramatika [[Euripides|Euripida]], bol Ión nemanželským synom boha [[Apolón]]a a princeznej Kreousy. Mladá matka sa ho preto rozhodla zanechať svojmu osudu. Dieťatko ale na žiadosť otca zachránil boh [[Hermes (boh)|Hermes]] a od tej chvíle vyrastalo v starostlivosti kňažiek [[Delfská veštiareň|Delfskej veštiarne]]. Medzitým sa Kreousa vydala za Xoutha. Keďže manželia po rokoch márneho čakania nemohli mať deti, odišli si po radu do [[Delfy|Delf]], kde im povedali, že ich synom bude mladík, ktorého prvého stretnú po odchode z veštiarne. Tým mladíkom bol potom Ión a Xouthos ho prijal za svojho syna a dediča. Lenže Krousa s tým nesúhlasila v domnienke, že Ión je plodom manželovej nevery a pokúsila sa ho otráviť. Príbeh sa však nakoniec skončil šťastne, lebo ho spoznala stará opatrovateľka, ktorá odhalila pravdu o jeho pôvode.<ref>[[Euripides]], ''Ión''</ref>

Podľa [[starovek|antického]] autora [[Pausanias (geograf)|Pausania]] sa Ión oženil s [[Heliké (mytológia)|Helikou]], dcérou [[Aigaleia|aigalského]] kráľa [[Selinous|Selinúa]] a po jeho smrti sa stal dedičom trónu. Počas svojej vlády založil mesto [[Eliki|Heliké]], pomenované po svojej manželke a pozdvihol ho na hlavné mesto kráľovstva a jeho ľud dostal meno po ňom Ióni.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 7,1,3-4.</ref>  Neskôr zorganizoval vojenskú výpravu proti [[Elefsina|Eleuzíne]] (dnes Elefsina), aby pomohol [[Atény|Aténam]] a v bitke padol.<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 7,1,5.</ref>

Iné antické zdroje uvádzajú, že Ión prevzal v Aténach kráľovské žezlo, potom ako Aténčanom pomohol poraziť [[Trácia (historické územie)|tráckeho]] kráľa [[Eumolpos|Eumolpa]].<ref>[[Strabón]], ''Geographica'' 8,7,1.</ref>  Stal sa otcom štyroch synov, [[Geleón|Geleóna]], [[Aigikores|Aigikora]], [[Argades|Argada]] a [[Hoples|Hopla]].<ref name="Herodotos">[[Herodotos]], ''História'', 5,66.</ref> Občania Atén boli neskôr rozdelení do štyroch tradičných iónskych kmeňov (fýlai – fýly), ktoré niesli ich mená (Geleontes, Aigikoreis, Argadeis a Hoplétes).<ref name="Herodotos"/><ref name="Atény">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=27}}</ref> Každý z týchto kmeňov sa skladal z troch trittyí (trittyes, tretiny), celkovo bolo v Aténach 12 trittyí.<ref name="Atény"/>
Kráľ Ión bol po smrti pochovaný v [[Potamoi (Atika)|Potame]].<ref>[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 1,31,3.</ref> 
 
V najstarších gréckych mýtoch sa postava Ióna a jeho predkov nevyskytuje, je to neskorší umelý výtvor, ktorý mal poslúžiť na vysvetlenie spoločného pôvodu a pomenovania Hellénov teda Grékov a pôvod gréckych kmeňov.<ref name="Xúthos"/> (Náš názov „''Gréci''" je odvodený z [[Latinčina|latinského]] „''Graeci''" podľa západného gréckeho kmeňa, s ktorým prišli [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] pravdepodobne po prvýkrát do styku.<ref name="Hellén">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=181}}</ref>)

== Referencie a bibliografia ==
{{Referencie|2}}

[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]