Ján Maleter
| Ján Maleter | |
| lekár a prírodovedec | |
| Štát pôsob. | habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa, Ruské cárstvo |
|---|---|
| Narodenie | 15. august 1691 Spišská Nová Ves, habsburská monarchia |
| Úmrtie | 7. marec 1755 (63 rokov) Spišská Nová Ves, habsburská monarchia |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | mestský a stoličný lekár |
| Alma mater | Univerzita v Jene, Univerzita v Leidene |
| Rodičia | Juraj Maleter Zuzana (rod. Langová) |
Ján Maleter (iné zápisy: Malleter alebo Milleter; * 15. august 1691, Spišská Nová Ves – †7. marec 1755, tamže)[1] bol mestský, stoličný a osobný lekár spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského v Spišskej Novej Vsi. Zaujímal sa o prírodne vedy a bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I. Neskôr spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice.[1][2]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Spišskej Novej Vsi pravdepodobne do zemianskej rodiny. Jeho otec bol Juraj Maleter a matka Zuzana rod. Langová.[1]
Do roku 1714 študoval na Univerzite v Jene. Potom odišiel na univerzitu v Leidene, kde v roku 1717 získal doktorát z medicíny. V Leidene sa zaujímal aj o prírodne vedy a neskôr bol poverený zostavením prírodopisno-mineralogickej zbierky pre ruského cára Petra I., ktorú aj sám inštaloval.[1] Po návrate pôsobil najskôr ako lekár v Spišskej Novej Vsi.[3] Od roku 1718 bol osobným lekárom spišského starostu Teodora Konštantína Lubomirského.[1] Následne od roku 1723 zastával úrad stoličného lekára v Levoči, kde sa stal aj súčasne mestským lekárom. Bol obľúbeným domácim lekárom vo viacerých šľachtických a meštianskych rodinách.[3]
Spolupracoval s Matejom Belom na monografii Spišskej stolice. V čase, keď územie Uhorska ohrozoval mor obhájil dizertačnú prácu o tzv. uhorskej chorobe (morbus hungaricus), na základe ktorej vydal spis o prevencii a liečení moru zdravotníckej komisie uhorskej miestodržiteľskej rade. Zomrel pravdepodobne 7. marca 1755 v Spišskej Novej Vsi.[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Disertatio inauhuralis medica de morbo csömör Hungaricis endemio, Leiden 1717
- Höchstnöthige Errinerung, wie sowohl die Beahrung, als die Curselbst, bei besorgender Contagions-Zeit anzustellen sie..., Levoča 1737
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f MALETER, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-070-9. S. 46.
- ↑ Osobnosti a ocenenia mesta [online]. Spišská Nová Ves: Mesto Spišská Nová Ves, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online.
- ↑ a b BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária. Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1973. (Dejiny vied a techniky.) S. 168.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- GYŐRY, Tibor. Magyarország orvosi bibliográphiája, 1472 – 1899 : a Magyarországban és hazánkra vonatkozólag a külföldön megjelent orvosi könyveknek kimutatása. Budapest : Magyar Orvosi Könyvkiadó Társulat, 1900. (A Magyar Orvosi Könyvkiadó Társulat könyvtára.) S. 116, 187. (po maďarsky)
- DUKA, Norbert. Epidémie v Bratislave a na Slovensku do začiatku 19. storočia. Vlastivedný časopis: časopis pre vlastivednú prácu, kultúrnu históriu, pamiatky a múzeá (Bratislava: Obzor), 1973, roč. 19, čís. 22 – 24, s. 33.
- VIDA, Tivadar. Bél Mátyá s kézirata a magyarok öltözködéséről és erkölcseiről. Orvostörténeti közlemények. Communicationes de historia artis medicinae (Budapest: Kiadja a Medicina Könyvkiadó), 1977, roč. 23, čís. 4, s. 127. ISSN 0010-3551. (po maďarsky)