Jake Allen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jake Allen

Jake Allen počas osláv Stanley-Cupu v roku 2019
Štátna príslušnosť Kanada Kanada
Narodenie 7. august 1990 (33 rokov),
Fredericton, New Brunswick, Kanada
Prezývka Jake the Snake
Pozícia brankár
Lapačka ľavá ruka
Výška a váha 188 cm, 86 kg
Tím Montreal Canadiens (NHL)
Bývalé tímy St. Louis Blues (NHL)

Chicago Wolves (AHL)
Peoria Rivermen (AHL)

NHL draft 2. kolo (34. celkovo), St. Louis Blues, 2008
Aktívna činnosť 2010 – súčasnosť

Jake Allen (* 7. august 1990, Fredericton, New Brunswick, Kanada) je kanadský profesionálny hokejový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme Montreal Canadiens v National Hockey League. Preslávil sa najmä svojim pôsobením v tíme St. Louis Blues, kde v roku 2019 získal Stanleyho pohár.

Najväčšie individuálne úspechy Allen dosiahol ešte pred vstupom do NHL. V roku 2010 získal cenu Jacqua Planta za najlepšieho brankára QMJHL a v roku 2014 cenu Baza Bastiena za najlepšieho brankára American Hockey League.

V roku 2015 bol vyhlásený za najlepšieho nováčika spomedzi brankárov v NHL.

Na úrovni medzinárodného hokeja Allen raz reprezentoval Kanadu na Majstrovstvách sveta juniorov v ľadovom hokeji do 18 rokov (2008, zlatá medaila, vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja) a raz do 20 rokov (2010, strieborná medaila).

Jake Allen bol draftovaný v roku 2008 v 2. kole (celkovo ako 34.) tímom St. Louis Blues.[1]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Allen na tréningu s juniorským výberom Kanady

Juniorský hokej[upraviť | upraviť zdroj]

Jake Allen hokejovo vyrastal vo svojom rodnom meste Fredericton, kde najskôr zastáva pozíciu korčuliara, ale neskôr sa presunul na brankársky post.

V roku 2007 odchádza z regionálnej juniorskej ligy a presúva sa do QMJHL. Tu najskôr pôsobí v tíme St. John Fog, kde chytáva ako brankárska dvojka za Nemcom Timom Pielmeierom. Napriek tomu sú však Allenove výkoný presvedčivé a tím Kanada si ho vyberá ako brankára na Majstrovstvá sveta juniorov do 18 rokov. Allen na šampionáte zažiaril a zo 7 štartov získal až 6 víťazstiev a udržal si až 94,8% úspešnosť zákrokov, 1,43 priemer inkasovaných gólov na zápas a dve čisté kontá. Kanada nakoniec na šampionáte získala zlatú medailu. Allen bol tak jednoznačne vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja.

Výkony na Majstrovstvách mu výrazne pomohli v Drafte, keď bol vybraný už v 2. kole (celkovo 34.) ako štvrtý najvyššie draftovaný brankár toho roku. Z brankárov, ktorí sa v NHL presadili ho predbehol len Švéd Jacob Markström, ktorý bol vybraný z 31. miesta. Allena draftoval tím St. Louis Blues. [2]

22. októbra 2008 podpísal so St. Louis Blues vstupný 5-ročný kontrakt vo výške 4,170 834 amerických dolárov.[3]

Allenova kariéra pokračovala v QMJHL, kde v rokoch 2008-2010 pôsobil ešte v kluboch Montreal Juniors a Drummondville Voltigeurs. Jeho čísla sa postupne vylepšovali a kľúčovým úspechom bola pre neho sezóna 09/10, keď v 22 zápasoch v drese Drummondvillu udržal až 93,3% úsepešnosť zákrokov a odchytal aj 14 zápasov v Play-Off. Po sezóne bol vyhlásený nielen za najlepšieho brankára QMJHL, ale celej asociácie elitných kanadsko-amerických juniorských líg CHL.

V roku 2010 odchytal v drese Kanady Majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov, kde sa predstavil v 5 zápasoch, z ktorých 4 vyhral. Kanada na šampionáte získala striebornú medailu.

Vstup do NHL[upraviť | upraviť zdroj]

Od sezóny 10/11 Allen začal pôsobiť v seniorskom hokeji. Jeho prvým profesionálnym tímom boli Peoria Rivermen hrajúci v American Hockey League. V bránkovisku sa delil o priestor s talentovaným Benom Bishopom a spoločne vytvorili stabilné duo. Allen odchytal 47 zápasov, v ktorých si pripísal 25 výhier a 91,7% úspešnosť zákrokov. V tíme pokračoval aj v nasledujúcej sezóne 10/11, v ktorej si udržal podobnú výkonnosť. V 38 zápasoch získal 13 výhier a 91,5% úspešnosť zákrokov.

Svoj debut v NHL zažil 30. apríla 2012 v Play-Off sérii proti Los Angele Kings, keď vystriedal Briana Elliota. V krátkom predstavení sa v drese Blues neinkasoval.

V poslednej sezóne svojho vstupného kontraktu, ktorá bola skrátená čiastočným Lockoutom, zasiahol až do 15 stretnutí, keď zaskakoval za zraneného Jaroslava Haláka. [4] Vyhral 9 zápasov a pripísal si 90,5% úspešnosť zákrokov. Zvyšok sezóny Allen strávil v AHL.

25. júla 2013 s ním Blues predĺžili kontrakt o dva roky, pričom v každom z nich si zarobil 800,000 $.

Sezóna 13/14 bola jeho posledná v American Hockey League a zároveň aj finálnou previerkou jeho pripravenosti na NHL. Allen v nej pôsobil v drese Chicago Wolves a v 52 zápasoch si pripísal 92,8% úspešnosť zákrokov a 2,03 priemer inkasovaného gólu na zápas. Wolves priviedol aj do druhého kola Play-Off. Po sezóne dostal ocenenie za najlepšieho brankára AHL.

St. Louis Blues[upraviť | upraviť zdroj]

Jake Allen a Brian Elliot v drese St. Louis Blues

Stálou súčasťou zostavy Blues bol Allen od sezóny 14/15. V nej pôsobil na pozícii dvojky za Brianom Elliotom. Stabilnou výkonnosťou si však rýchlo vytvoril dôveru a odchytal až 37 zápasov so ziskom 91,3% úspešnosti zákrokov, Elliota sa mu podarilo úplne vytlačil z bránky v Play-Off. V prvom kole Blues podľahli v 6 zápasoch Minnesote Wild. Vo všetkých šiestich stretnutiach sa predstavil Allen, ktorý si pripísal 90,4% úspešnosť zákrokov.

V lete 2015 Allen podpísal ďalší, tentokrát už plný, kontrakt s Blues v hodnote 4,700 000 $ a začali sa objavovať špekulácie, kto bude prvým brankárom tímu. Elliot v minulosti odchytal síce historickú sezónu 11/12, v ktorej si pripísal až 94%nú úspešnosť zákrokov, ale jeho výkonnosť nebola stabilná a v minulosti ho z popredného miesta vytláčali Ryan Miller a Jaroslav Halák.[5]

V sezóne 15/16 však obaja brankári predviedli nadpriemerné výkony. Sezónu si rozdelili na polovicu a kým Allen v 42 zápasoch získal 92,0% úspešnosť zákrokov, Elliot znova zažiaril a blysol sa až 93,0% úspešnosťou. Elliot bol jasnou jednotkou aj v Play-Off, v ktorom odchytal 18 zápasov a priviedol Blues do finále konferencie. Allen zasiahol iba do piatich, z ktorých vyhral jediný.

Napriek tomu, že po sezóne sa predpokladalo, že tandem Elliot-Allen bude pokračovať, vedenie Blues sa rozhodlo Elliota vymeniť za 2. a podmienečný 3. výber v drafte 2017. [6]

Allen sa v sezóne 16/17 tak stal novou jednotkou tímu a zaskvel sa slušnou výkonnosťou. V 61 zápasoch si udržal 91,5% úspešnosť zákrokov a Blues sa znova dostali do Play-Off. Tu Allen pokračoval v excelentných výkonoch a v 11 zápasoch si udržal až 93,5% úspešnosť zákrokov a priemer inkasovaného gólu na zápas 1,96.

Po sezóne s ním 1. júla Blues predĺžili zmluvu na ďalšie 4 roky v hodnote 17,400 000$ (4,35 miliónov ročne).

Sezóna 17/18 pre Blues ani Allena však nebola šťastná a do Play-Off sa neprebojovali. Allen si pripísal v 59 zápasoch 90,6% úspešnosť zákrokov a začali sa vynárať pochybnosti o jeho schopnosti byť prvým brankárom.

Aj keď sezónu 18/19 začínal na poste jednotky, výkonnostne sa znova trápil a v 46 zápasoch získal 19 výhier a 90,5% úspešnosť zákrokov. Z bránky bol vytlačený mladým Jordanom Binningtonom, ktorý fantastickými výkonmi v Play-Off získal pre Blues historicky prvý Stanleyho pohár. Allen v Play-off iba krátko zasiahol do jediného stretnutia.

Po úspechu Blues bol Allen znova vytlačený do pozície náhradníka a hlavný priestor dostával Binnington. Allen si však svoju pozíciu v tíme obhájil a v 24 zápasoch získal 92,7% úspešnosť zákrokov a v Play-Off sa zhostil role prvého brankára po tom čo Binnington nedokázal nadviazať na svoje predošlé úspechy. Blues vypadli v prvom kole proti Vancouveru Canucks. Allen si v 5 zápasoch pripísal 93,5% úspešnosť zákrokov.

V lete 2020 vedenie Blues prehodnotilo svoju situáciu v bránkovisku a rozhodli sa udržať si mladého Binningtona. Allen bol spolu s výberom v 7. kole draftu vymemený do Montrealu Canadiens za výber v 3. a 7. kole.

Allen v drese Canadiens v roku 2021

Montreal Canadiens[upraviť | upraviť zdroj]

Montreal dlhodobo zháňal vhodného náhradníka k ich elitnému brankárovi Careymu Priceovi. Zisk Allena mal pre bránkovisko priniesť stabilitu v prípade Priceovho zranenia.

V sezóne 20/21 Allen zasiahol iba do 29 stretnutí a udržal si 90,7% úspešnosť zákrokov. Montreal sa prekvapivo dostal až do finále Play-Off, ale Price Allena do bránky nepustil ani na jediný zápas. Montreal nakoniec podľahol Tampe Bay Lightning a Stanleyho pohár nezískal.

Po sezóne Carey Price oznámil, že kvôli zraneniu a terapii bude dlhodobo zraneným hráčom. Montreal následne podpísal nový dvojročný kontrakt s Allenom vo výške 5,75 milióna $.

V sezóne 21/22 Allen nastupoval ako prvý brankár tímu. Avšak na pozícii stihol odchytať iba 35 zápasov, keď 9. apríla 2022 utrpel zranenie dolnej časti tela, ktoré ho vyradilo zo zvyšku sezóny.[7] V bránke ho tak musel zastúpiť neskúsený Sam Mountembeault a Montreal skončil v ligovej tabuľke na úplne poslednom mieste.

Priceove zranenia sa podľa správ predĺži a v možnostiach ostáva aj koniec kariéry. V sezóne 22/23 by mal tak Allen nastupovať v plnom zdraví na pozícii jednotky tímu. Dvojkou tímu by sa mal stať Sam Mountembeault.[8]

Štatistiky v NHL[upraviť | upraviť zdroj]

Základná časť
Sezóna Tím Z V P PP GAA SV% SO
2012/13 St. Louis Blues 15 9 4 0 2,46 90,5% 1
2014/15 St. Louis Blues 37 22 7 4 2,28 91,3% 4
2015/16 St. Louis Blues 47 26 15 3 2,35 92,0% 6
2016/17 St. Louis Blues 61 33 20 5 2,42 91,5% 4
2017/18 St. Louis Blues 59 27 25 3 2,75 90,6% 1
2018/19 St. Louis Blues 46 19 17 8 2,83 90,5% 3
2019/20 St. Louis Blues 24 12 6 3 2,15 92,7% 2
2020/21 Montreal Canadiens 24 11 12 5 2,68 90,7% 0
2021/22 Montreal Canadiens 35 9 20 4 3,30 90,5% 2
2022/23 Montreal Canadiens - - - - - - -
Play-Off
Sezóna Tím Z V P PP GAA SV% SO
2011/12 St. Louis Blues 1 0 0 0 0,0 0 0
2014/15 St. Louis Blues 6 2 4 0 2,20 90,4% 0
2015/16 St. Louis Blues 5 1 1 0 2,49 89,7% 0
2016/17 St. Louis Blues 11 6 5 0 1,96 93,5% 0
2018/19 St. Louis Blues 1 0 0 0 2,50 75,0% 0
2019/20 St. Louis Blues 5 2 2 0 1,89 93,5% 0

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Elite Prospects - NHL Entry Draft 2008 [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Elite Prospects - NHL Entry Draft 2008 [online]. www.eliteprospects.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Jake Allen Contract, Cap Hit, Salary and Stats - CapFriendly - NHL Salary Caps [online]. CapFriendly, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. BRIGIDI, Matt. Jaroslav Halak re-injures groin [online]. SBNation.com, 2013-02-12, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. O'BRIEN, James. Advantage Elliott? Back spasms sideline Jake Allen [online]. 2015-09-19, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. O'BRIEN, James. Advantage Elliott? Back spasms sideline Jake Allen [online]. 2015-09-19, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Jake Allen, Montreal Canadiens, G - News, Stats, Bio [online]. CBSSports.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Catching up with… Jake Allen [online]. NHL.com, [cit. 2022-08-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jake Allen