Jednoslovná frazéma
Jednoslovná frazéma je paradoxný jav, keď platnosť frazémy nadobudlo jedno slovo, ktorému ináč – pre neprítomnosť vetných signálov – akoby nebolo možno pripísať túto "vyššiu" platnosť. V skutočnosti fakt, že obraz vzniká organicky len v procese reči, t. j. pri utváraní vety, spôsobuje že, obrazná platnosť celkom prirodzene asociuje vetnú súvislosť, t. j. účasť na skutočnosti mienenej vetou. To je potom onen hybridný charakter, ktorý utvára fenomén frazémy vôbec: "zavariť niekomu", "vystreliť si z niekoho", "vegetovať", "trocháriť"...Pravda, jestvujú jednoslovné metafory, ktoré nepociťujeme ako frazémy, a to ako okazionálne, jednorazové použitia, ale aj ako frekventované prípady. Týmto metaforám však chýba hĺbkový étos frazémy, jej plné prijatie vo funkcii modelovej interpretácie významového životného faktu, čo dvíha étos frazémy. Jednoslovná metafora naproti tomu pre svoju významovú plytkosť zovšednie, vypadne z úzu, alebo sa prosto lexikalizuje. Jednoslovnú frazému príznačne charakterizuje vyzretá systémová dvojitosť: jej pohyb medzi langovou dispozičnosťou a parolovou aktuálnosťou (p. potencialita a aktualita obrazu). Táto dvojitosť je základnou vlastnosťou frazém. Ňou sa napríklad jednoslovná frazéma zreteľne líši od jedinečnosti, singularity poetickej metafory. Druhá z nich existuje jednorazovo v poetickom texte, t. j. len ako aktuálna súčasť výpovede. Frazéma, ktorá sa zrodila opakovaním príťažlivého obrazu, existuje semioticky na dvoch ontických rovinách, na dispozičnej rovine langue (v kódovej pamäti) a na aktuálnej rovine parole (v živej reči).
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- F. Miko, 1987.