Jim Carey (ľadový hokej)
|
Jim Carey | |
| Štátna príslušnosť |  USA
|
| Narodenie | 31. máj 1974 (49 rokov), Dorchester, Massachusetts, USA |
| Prezývka | „Net Detective“ |
| Pozícia | brankár |
| Lapačka | ľavá ruka |
| Hral za | NHL Washington Capitals (1994-1997) |
| NHL draft | 2. kolo, 32. celkovo, Washington Capitals, 1992 |
| Aktívna činnosť | 1994 – 1999 |
James M. Carey (* 31. máj 1974, Dorchester, Massachusetts, USA) je bývalý americký hokejový brankár, ktorý sa preslávil pôsobením v tíme Washington Capitals v NHL, kde v sezóne 1995/96 získal Vezina Trophy pre najlepšieho brankára súťaže. Známy je najmä svojim povestným prepadom výkonnosti, keď už tri roky po zisku tohto ocenenia ukončil hráčsku kariéru v nižšej americkej hokejovej lige International Hockey League.[1]
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Jim Carey bol odchovancom amerických univerzitných líg (USHS), kde predstavoval jedného z najvýraznejších amerických brankárskych prospektov začiatkom 90-tych rokov 20. storočia.
Prvý veľký zlom v jeho kariére nastal v roku 1992, keď bol draftovaný tímom Washington Capitals v 2. kole (32. celkovo). V tej istej sezóne sa presunul do najvyššej americkej univerzitnej hokejovej ligy (NCAA) a reprezentoval Spojené štáty aj na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov. Po sezóne bol vyhlásený za najlepšieho nováčika sezóny 1992/93 v NCAA a bol menovaný aj do druhého All-Star tímu.
Do seniorského profesionálneho hokeja vstúpil v sezóne 1994/95. Washington sa zbavil dlhoročnej jednotky v podobe Dona Beaupra a do pozície nového prvého brankára boli zvažovaní dvaja mladíci - Jim Carey a nemecký prospekt Olaf Kölzig. Sezóna 1994/95 začala v NHL tzv. „lockoutom“ (prerušením konania ligy z dôvodu rokovaní medzi NHL a NHLPA). Väčšiu časť sezóny tak Carey strávil v American Hockey League, kde nastupoval za tím Portland Pirates. Keď bola sezóna NHL úspešne otvorená Carey rýchlo získal pozíciu prvého brankára. V tom čase mal 19 rokov. Dokopy v ročníku nastúpil v 28 zápasoch, z ktorých vyhral 18 a pripísal si v tej dobe nadpriemernú % úspešnosť zákrokov 91,3. V Play-Off však Carey neobstál a Capitals vypadli hneď v prvom kole po prehre 2:4 na zápasy. Hneď v prvej sezóne skončil Carey ako tretí v hlasovaní o najlepšieho brankára ligy (čiže bol nominovaný na Vezina Trophy) a druhý v hlasovaní o najlepšieho nováčika, kde skončil druhý (čiže bol nominovaný na Calder Memorial Trophy).[2] K tomu všetkému, za svoje pôsobenie v AHL bol menovaný za najlepšieho brankára tejto ligy a dostal sa do prvého All-Star tímu.
Do sezóny 1995/96 vstúpil ako bezkonkurenčná jednotka a tímu svoje miesto viac než obhájil. Ako 20-ročný odchytal až 71 zápasov, z ktorých vyhral 35, pripísal si 9 čistých kont a 90,6% úspešnosť zákrokov. Aj napriek opätovnému neúspechu v Play-Off (opäť vypadnutie v prvom kole) vznikol v lige ošiaľ. Carey bol považovaný za jedného z najtalentovanejších brankárov sveta. Za svoju fantastickú a pamätnú sezónu bol ocenený Vezina Trophy pre najlepšieho brankára ligy a Washington s ním rátal ako s dlhodobou jednotkou.
V sezóne 1996/97 však Carey zažil výrazný výkonnostný prepad a z najlepšieho brankára ligy sa stal podpriemerný brankár. Púšťal jednoduché góly, mal kolísavú výkonnosť a postupne strácal koncentráciu a sebavedomie. Po 40 zápasoch, v ktorých si Carey pripísal 89,3% úspešnosť zákrokov a 17 výhier klub zariskoval a prominentného brankára v rámci veľkej transakcie vymenil do tímu Boston Bruins. Za Boston odchytal Carey v ročníku 1996/97 19 zápasov a jeho štatistiky aj výkonnosť sa ešte zhoršili, keď jeho % úspešnosť zákrokov klesla na 87,1%. Napriek komplikáciám v kariére sa Carey dostal do výberu tímu USA na Svetový pohár, kde Američania získali zlato. Carey nezasiahol ani do jediného zápasu. Novou jednotkou Washingtonu sa stal jeho dovtedajší náhradník Olaf Kölzig, ktorý s tímom strávil nasledujúci desaťročie a ironicky sa práve on stal legendou klubu.
Keď ani na začiatku sezóny 1997/98 sa Carey nevrátil do predošlej formy, vedenie Bruins ho poslalo do AHL, konkrétne do tímu Providence Bruins. Tu sa však začal potýkať s početnými zraneniami, ktoré ešte viac komplikovali jeho kariéru.
Jeho poslednou sezónou bol ročník 1998/99, ktorý začal v Providence Bruins, kde zdanlivo znova nachádzal svoju starú formu. Kým však pôsobil v Providence, Boston s ním zmluvu nepredĺžil a do tréningového kempu ho prizval tím St. Louis Blues. Napriek tomu, že si vybojoval jednoročný kontrakt, zasiahol len do štyroch zápasov v úplne najhoršej forme (pripísal si katastrofálnu 82,9% úspešnosť zákrokov). Sezónu ukončil v tíme Cincinnati Cyclones v nižšej americkej lige IHL, kde však odchytal len 2 zápasy, keď utrpel otras mozgu a na ľad sa už nevrátil. Carey profesionálnu hokejovú kariéru ukončil už ako 24-ročný.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Carey bol kvôli podobnosti jeho mena s americkým hercom Jimom Carreym prezývaný aj „Net Detectvie“ (odkaz na známy Carreyho komediálny film Ace Ventura: Pet Detective, ktorý vyšiel v čase najväčšej slávy oboch Jimov a to v roku 1994)
- Druhou Careyho prezývkou bola „Ace“ (taktiež odkaz na Ace Ventura, ale taktiež na jeho schopnosť udržiavať čisté kontá, v jeho legendárnej sezóne 1995/96 ich mal 9)
- Často je považovaný za jedno z najväčších sklamaní v histórii NHL. Jeho osud je prirovnávaný k ďalším brankárom, ktorí napriek hviezdnemu vstupu do ligy nedokázali kvôli zraneniam alebo prepadu výkonnosti trend udržať (napr. Andrew Raycroft, José Theodore, či predčasne zosnulý Pelle Lindbergh)
- Po ukončení kariéry získal titul v oblasti businessu a dodnes je CEO firmy pre distribúciu zdravotníckych podmienok.
- Je jediným brankárom, ktorý bol v oboch svojich prvých sezónach v NHL nominovaný na Vezina Trophy.[3]
- Jednou z teórií prepadu jeho výkonnosti je silný verejný tlak, ktorý sa okolo jeho mena sústredil.
Štatistiky v NHL[upraviť | upraviť zdroj]
| Základná časť | Play-Off | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Sezóna | Tím | Z | V | P | R | GAA | SV% | SO | Z | V | P | GAA | SV% | SO |
| 1994/95 | Washington Capitals | 28 | 18 | 6 | 3 | 2,13 | 91,3 | 4 | 7 | 2 | 4 | 4,19 | 83,4 | 0 |
| 1995/96 | Washington Capitals | 71 | 35 | 24 | 9 | 2,26 | 90,6 | 9 | 3 | 0 | 1 | 6,18 | 74,4 | 0 |
| 1996/97 | Washington Capitals | 40 | 17 | 18 | 3 | 2,75 | 89,3 | 1 | ||||||
| Boston Bruins | 19 | 5 | 13 | 0 | 3,82 | 87,1 | 0 | |||||||
| 1997/98 | Boston Bruins | 10 | 3 | 2 | 1 | 3,97 | 89,3 | 2 | ||||||
| 1998/99 | St. Louis Blues | 4 | 1 | 2 | 0 | 3,87 | 82,9 | 0 | ||||||
| Spolu vo Washingtone Capitals | 139 | 70 | 48 | 15 | 2,37 | 90,4 | 14 | 10 | 2 | 5 | 4,62 | 81,6 | 0 | |
| Spolu v Bostone Bruins | 29 | 8 | 15 | 1 | 3,52 | 87,8 | 2 | |||||||
| Spolu v NHL | 172 | 79 | 65 | 16 | 2,58 | 89,8 | 16 | 10 | 2 | 5 | 4,62 | 81,6 | 0 | |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Jim Carey – eliteprospects.com
- ↑ SORENSEN, Jon. Flashback Friday: Where in the World is Jim Carey? [online]. NoVa Caps, 2016-03-12, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Jim Carey Mystery [online]. mscapsfan.tripod.com, [cit. 2023-08-26]. Dostupné online.